Ibrahim Mahama oblieka budovy. Zahalil Documentu v Kasseli, brutalistický Barbican v Londýne a teraz arkády Fondation Cartier na Place du Palais-Royal. Dovnútra budovy Jeana Nouvela priniesol rozobranú ghanskú továreň a parlament zo stoličiek.

Výstava The Harvest Season potrvá do 28. februára 2027. Mahama ju nepripravil sám. Pozval deväť umelcov a kolektívov, s ktorými roky spolupracuje. Celá výstava stojí na tom, čo Mahama nazýva aktívnou ruinou. Továrne, vrecia a stoličky, ktoré zostali po nenaplnených plánoch, neopravuje do pôvodného stavu ani sa k nim nevracia s nostalgiou. Nechá na nich stopy používania a robí z nich materiál pre budúcnosť.

Umelec, ktorý oblieka architektúru
Ibrahim Mahama sa narodil v roku 1987 v Tamale na severe Ghany. Preslavili ho jutové vrecia, v ktorých sa kedysi prešážalo kakao a uhlie. Zošíva ich do obrovských plátên a prekrýva nimi budovy. Vrecia sú podpísané, zaplatané, zafarbené od práce. Mahama o nich hovorí ako o duchoch, o jazvách histórie.

V roku 2015 ho Okwui Enwezor pozval na Benátske bienále. Bol prvým umelcom, ktorý tam vystavoval a zároveň žil a tvoril v Ghane. Na Documente 14 v roku 2017 zahalil budovy v Kasseli aj v Aténach. V roku 2024 obliekol brutalistickú terasu Barbicanu v Londýne. Purple Hibiscus malo približne 2 000 m² ručne tkanej ružovej a fialovej látky so stovkou vyšívaných kráľovských rúcha batakari.
V Paríži pokračuje. Na arkádach fasády Fondation Cartier visia jeho textilie a vidno ich priamo z Place du Palais-Royal, oproti Louvru.

Obchodný dom a továreň
Fondation Cartier sa v októbri 2025 presťahovala z Boulevard Raspail do centra Paríža. Budova na Place du Palais-Royal 2 má dlhú históriu. Bol tu Grand Hôtel du Louvre, potom obchodný dom Grands Magasins du Louvre a neskôr Louvre des Antiquaires. Interiér prestavali Ateliers Jean Nouvel. Nouvel navrhol aj pôvodný sklenený dom nadácie z roku 1994. The Harvest Season je po úvodnej Exposition Générale druhá veľká výstava v novej budove a Mahama s pozvanými umelcami zaberá celý priestor.

Do bývalého obchodného domu Mahama totiž priniesol továreň. Things Fall Apart je rekonštrukcia závodu na sklenené fľaše v Abose na juhozápade Ghany. Otvorili ho v roku 1966 ako jeden z posledných veľkých projektov prvého prezidenta Kwameho Nkrumaha, a to krátko pred jeho pádom. Továreň potom postupne chradla, až ju napokon opustili. Mahama ju preto v roku 2024 kúpil, rozobral a kovové konštrukcie, formy aj fľaše previezol do svojho centra Red Clay v Tamale. Názov si pritom požičal z románu Chinuu Achebeho z roku 1958.

Druhým veľkým dielom je zase Parliament of Ghosts. Je to parlamentná sála z tradičných drevených ašantských stoličiek, na ktoré si návštevníci môžu sadnúť. Prázdny parlament pritom odkazuje na vojenský prevrat z 24. februára 1966, ktorý Nkrumaha zvrhol. Počas výstavy navyše slúži aj ako javisko pre koncerty, performancie a debaty.
„V minulosti môžeme vykopávať potenciál budúcnosti,“ hovorí Mahama. Budúcnosť podľa neho žije aj v spomienkach, ako nenaplnené budúcnosti.

Móda: James Barnor a magazín Drum
Najstarším z pozvaných je ghanský fotograf James Barnor, ktorý má dnes 97 rokov. Už v roku 1953 otvoril v Akkre ateliér Ever Young, kde fotil spoločnosť na ceste k nezávislosti. Koncom 50. rokov potom odišiel do Londýna a pre juhoafrický magazín Drum fotil Swinging London, ale aj každodenný život africkej diaspóry.

Jeho fotografie majú v Paríži navyše aj samostatnú výstavu Le Style dans le viseur. Visí totiž v Galerie Valois priamo v stanici metra Palais-Royal – Musée du Louvre. Pasáž z roku 1919 kedysi spájala stanicu s obchodným domom Grands Magasins du Louvre, teda s budovou, kde dnes sídli Fondation Cartier. Barnor pritom fotil africké ženy ako moderné, nezávislé a sofistikované, a to inak než vtedajšia západná módna tlač.

Hudba v parlamente
Mahamovo centrum Red Clay nesie názov podľa piesne senegalského speváka Youssou N’Doura, ktorého počúval už v detstve. Hudba preto patrí aj k výstave. V Parliament of Ghosts napríklad vystúpila americká speváčka a violončelistka Kelsey Lu, ktorá spolupracovala so Solange, Caroline Polachek aj Kim Gordon. Následne tu 17. a 19. decembra zimbabwianska choreografka nora chipaumire uvedie parížsku verziu performancie gadzi, ktorá vznikla v Tate Modern. Napokon 24. a 25. februára výstavu uzavrie umelec Julianknxx zo Sierry Leone.

Juhoslávia v Paríži
Medzi pozvanými je aj Tjaša Rener, umelkyňa narodená v roku 1986 v Juhoslávii, ktorá od roku 2013 žije v Ghane. Mahama ju pozval už na Ljubljanské bienále grafiky, ktoré v roku 2023 kurátoroval. Vtedy zrekonštruovala obývačku Slovinky Metody Appiah, ktorá žije v Akkre.

V Paríži ukazuje Between Arrival and Belonging (2026). Dokumenty a fotografie zo 60. a 70. rokov rozprávajú o Hnutí nezúčastnených. Založili ho v roku 1961 v Belehrade a pri jeho zrode stáli Tito, Nehru aj Nkrumah. V marci toho roku Tito navštívil Ghanu.