Art Basel Paris sa počas svojho týždňa nezastavuje na prahu Grand Palais. Rozlieva sa do celého mesta. Popredné parížske múzeá práve teraz otvárajú svoje najvýznamnejšie tohtoročné výstavy. Kerry James Marshall dostáva prvú francúzsku retrospektívu. Zbierka Pinault oslavuje dvesto rokov fotografie takmer siedmimi stovkami diel. Naprieč mestom sa navyše objavuje aj silná línia žien-umelkýň, od Mary Cassatt po Louise Bourgeois.
Rok, ktorý patrí ženám
Musée d’Orsay predstavuje hneď dve výstavy naraz, venované Mary Cassatt (1844–1926) a Jenny Holzer (nar. 1950). Cassatt bola jedinou Američankou prijatou do okruhu francúzskych impresionistov. Vystavovala so skupinou štyrikrát, teda v rokoch 1879, 1880, 1881 a 1886, čo bolo viac než väčšina jej mužských kolegov. Celý život zobrazovala najmä ženy a deti v súkromných, domácich scénach. Napriek tomu, že takmer celý dospelý život prežila vo Francúzsku, dejiny umenia ju dodnes trochu odsúvajú na okraj ako „tú Američanku“.
Holzer naopak pracuje s textom ako vizuálnym materiálom. V roku 1982 sa jej krátke, znepokojivé vety, takzvané Truisms, objavili na veľkej svetelnej tabuli priamo na Times Square. Neskôr sa jej texty objavili aj na tričkách, čiapkach a kamenných lavičkách.
I smell you on my skin
→ Fun fact: Jenny Holzer v polovici 90. rokov spolupracovala s rakúskym módnym dizajnérom Helmutom Langom. Na Florentskom bienále v roku 1996 spolu vytvorili dielo, kde jej text sprevádzala vôňa, ktorú si Lang nechal skomponovať priamo na mieru. Vetu „I smell you on my skin“ neskôr použil ako základ pre svoj oficiálny parfum. Jej svetelná LED inštalácia potom svietila priamo v jeho vlajkovej predajni v newyorskom SoHo.
Petit Palais sa venuje Eve Gonzalès (1847–1883) a Prune Nourry. Gonzalès bola jedinou oficiálnou žiačkou samotného Édouarda Maneta. Zomrela len tridsaťšesťročná, krátko po pôrode svojho syna.
Musée d’Art Moderne de Paris pripravilo výstavu Simone Fattal, libanonskej umelkyne pracujúcej so sochou, keramikou aj poéziou. Louise Bourgeois dostáva priestor v Bibliothèque nationale de France.
→ Fun fact: Bourgeois vytvorila svoju slávnu pavúčiu sochu Maman v roku 1999, vyše deväť metrov vysokú. Urobila tak ako poctu vlastnej matke, ktorá pracovala v rodinnej dielni na reštaurovanie tapisérií. Umelkyňa matku prirovnávala k pavúkovi, obe podľa nej boli trpezlivé tkáčky, schopné a ochranné. Pod telom sochy visí vak plný mramorových vajíčok, priamy odkaz na materstvo, ktoré celé dielo symbolizuje.
Schwitters a dada
Musée Picasso ukazuje veľkú výstavu Total Schwitters, venovanú nemeckému umelcovi Kurtovi Schwittersovi (1887–1948). Po prvej svetovej vojne ho oslovilo hnutie dada. Samotní berlínski dadaisti ho však odmietli prijať medzi seba, údajne preto, že im pripadal príliš „buržoázny“.
Založil si preto vlastný smer s názvom Merz, slovo, ktoré si sám vymyslel z útržku nápisu na jednej z kolážovaných novín. Zbieral pritom odpadky priamo z ulice, lístky na vlak, drevené cievky, cigaretové škatuľky, a skladal z nich harmonické, takmer sentimentálne kompozície.
→ Fun fact: Schwitters si vo svojom dome v Hannoveri postavil obrovskú, roky rastúcu trojrozmernú inštaláciu s názvom Merzbau. Mala desiatky výklenkov, z ktorých každý venoval jednému konkrétnemu priateľovi. Túto prvú verziu neskôr zničili spojenecké bomby. Napriek tomu začal stavať druhú v Nórsku, kam pred nacistami utiekol, tú zase zničil požiar. Tretiu v Anglicku už nestihol dokončiť pred svojou smrťou.
200 rokov fotografie
Bourse de Commerce, sídlo zbierky Pinault, otvára 7. októbra výstavu Remember Me, teda takmer 700 diel od vyše 70 autorov, pri príležitosti 200. výročia vynálezu fotografie. Výstava nie je chronologická. Funguje skôr ako voľné stretávanie diel naprieč štýlmi a obdobiami, od Gustava Le Graya cez Dorotheu Lange až po Cindy Sherman a Wolfganga Tillmansa. Maison Européenne de la Photographie (MEP) sa venuje Irvingovi Pennovi (1917–2009) a jeho vzťahu k móde.
→ Fun fact: Penn pôvodne túžil byť maliarom. K fotografii sa dostal takmer náhodou, v roku 1943 nastúpil do Vogue navrhovať obálky. Keď mu raz chýbal fotograf pre jednu z nich, jednoducho ju odfotil sám. Stal sa z neho jeden z najvplyvnejších módnych fotografov storočia. Jeho mladší brat Arthur Penn sa medzitým preslávil ako filmový režisér, natočil napríklad kultový film Bonnie a Clyde.
Marshall a Mahama
Musée d’Art Moderne de Paris predstavuje od 18. septembra do 24. januára prvú výstavu v celom Francúzsku venovanú Kerrymu Jamesovi Marshallovi (nar. 1955). The Histories putuje sem priamo z londýnskej Royal Academy a zo zürišského Kunsthausu. Ukazuje sedemdesiat diel naprieč viac než štyrmi desaťročiami tvorby, vrátane ôsmich úplne nových malieb.
Marshall do veľkých, monumentálnych kompozícií stavia čierne postavy a bežný, každodenný moment mení na niečo eposové. Vpisuje ich priamo do archetypov dejín umenia, teda do kompozícií a póz, ktoré maliarstvo dlho vyhradzovalo iba bielym postavám.
Parížske múzeum touto výstavou pokračuje vo svojej sérii priekopníckych monografických výstav čiernych amerických umelcov, predtým tu mali samostatné výstavy Kara Walker a Jean-Michel Basquiat.
Ghanský umelec Ibrahim Mahama zase vystavuje vo Fondation Cartier pour l’art contemporain. Mahama je známy monumentálnymi inštaláciami z juty a použitých vriec, materiálov spätých s obchodom a prácou v západnej Afrike.
Tri budovy, na ktoré sa oplatí prísť
Fondation Louis Vuitton predstavuje výstavu o zberateľovi Gustavovi Fayetovi. Samotná budova, dvanásť sklenených „plachiet“ od Franka Gehryho, je ale rovnako veľkou hviezdou.
Lafayette Anticipations ukazuje Yu Nishimuru a Hélène Fauquet. Rem Koolhaas jej dal mechanickú vežu, ktorá sa posúva podľa potreby výstavy, spomínali sme ju už pri Martinovi Margielovi.
Institut du Monde Arabe pripravil výstavu Mariages o svadobných tradíciách Alžírska, Maroka a Tuniska. Fasádu od Jeana Nouvela tvoria tisíce kovových kruhov, ktoré sa samy otvárajú a zatvárajú podľa slnka ako clona fotoaparátu.
