Art Basel Paris 2026: Mesto ako galéria

Necelý týždeň po Frieze zase začína byť horúco. Nikto sa nestihne spamätať, ale umelecký svet ide ďalej. A možno ešte intenzívnejšie. Mnohí sa domnievajú, že svet umenia je nedostupný, a ak sa nájdu takí, čo si myslia opak, tak len výmenou za vysoké investície. Opak však môže byť pravdou. Art Basel Paris 2026 Public Program je presne pre tých, ktorí chcú „pričuchnúť“ k umeniu, ale bez akýchkoľvek investícií. A presne v Paríži sa to dá.

Art Basel Paris nie je len najväčší art fair na svete, aj keď to väčšina ľudí takto ani nevníma. Je to fashion week umeleckého sveta. Hudobný festival pre tých, čo žijú umením. Chvíľa, keď celá scéna ide na tisíc percent naraz, galérie, kurátori, značky, všetci v jednom meste, v jednom týždni. A presne preto sa oplatí byť pripravený.

Tento rok sa Art Basel Paris opäť rozlieva mimo Grand Palais, do deviatich historických lokácií po celom meste, voľne prístupných, bez vstupenky medzi vami a sochou. Toto je cheat sheet na to, čo uvidíte v uliciach Paríža, ikony ako Robert Indiana aj mená, ktoré možno ešte nepoznáte.

1. Palais d’Iéna: Alice Diop, predstavuje Miu Miu

Filmárka robí prvý krok mimo plátna. Alice Diop, ktorej debut Saint Omer získal Strieborného leva v Benátkach, predtým rokmi natáčala dokumenty o živote na okraji, La Permanence, Nous, ľudí, ktorých kamera zvyčajne prehliada. Teraz robí to isté s výstavným priestorom. Geste de Consolation. Fotografia, film, socha, poézia, tanec, jeden priestor za druhým, ako strihy vo filme. Zanele Muholi, Mary Lee Bendolph, Simone Leigh. Jej bronzová Sentinel (Mami Wata) zatvára dvere na konci cesty.

→ Presah: Miu Miu tu nie je len logo pri vstupe. Tretí rok po sebe stojí za celým Public Programom, a Diop je jej filmárka, tá istá, čo pre značku nakrútila Fragments for Venus. Viac sme o tom písali tu.

3. Cité de l’architecture: Tracey Emin, predstavuje White Cube

Tri bronzové telá. Ležiace, kľačiace, sediace, cesta od zraniteľnosti k odolnosti v troch sochách. Emin, ktorá si svojou konfesijnou, telesnou tvorbou (spomeňte si na jej My Bed) vybudovala miesto medzi najvplyvnejšími britskými umelkyňami generácie, dnes patrí medzi mená White Cube od úplných začiatkov.

→ Presah: White Cube (Londýn, Hongkong, New York, Paríž, Soul) nie je náhodná galéria. Je to sieť, ktorá stojí za jej retrospektívami po celom svete, presne tá istá, čo desaťročia sprevádza jej cestu od škandalizovanej „bad girl“ britského umenia po sochárku monumentálneho formátu.

4. Galerie des moulages: Kennedy Yanko, kurátor Matthieu Poirier

Kov a akrylová „koža“, postavené priamo medzi odliatkami francúzskych sochárskych klasikov. Yanko pracuje s tým, čo iní zahodili, a práve preto jej diela tu pôsobia obzvlášť ostro. Recyklácia vedľa storočnej monumentality.

Yanko nie je nováčik na veľkej scéne. V roku 2022 vystavovala v sekcii Art Basel Unlimited, kde galérie predstavujú diela príliš veľké alebo príliš ambiciózne na klasický výstavný stánok.

Jej takmer šesťmetrová socha By Means Other Than the Known Senses tam stála spolu s prácami umelcov, ktorých mená bežne vídate na stenách veľkých múzeí, nie v hlavných uličkách trhu. Presne to Unlimited je, výber diel, ktoré si sama sekcia berie ako dôkaz, že niečo väčšie sa dá aj predať, nielen vystaviť.

→ Presah: Poirier ako kurátor vybral presne toto miesto zámerne. Kontrast medzi odpadovým materiálom a klasickými sochárskymi majstrovskými dielami nie je náhoda, je to celý koncept výstavy.

5. Petit Palais: Cosima von Bonin, predstavuje Petzel, Gaga, Neu

Plyšová chobotnica v hodvábnej šatke. Von Bonin robí komédiu z materiálu, akým je tartan a plyš, ale robí ju s tromi galériami naraz, New York, Mexiko, Berlín. Presne taký medzinárodný trh má jej práca.

Jej svet je plný únavy prevlečenej za hravosť. Diela ako Gaslighting a Love Bombing (2023) vyzerajú na prvý pohľad roztomilo, srnka Bambi, mäkké kontúry, no názvy odkazujú na psychologickú manipuláciu vo vzťahoch. Von Bonin si požičiava aj z módy, v jednej z textilných prác cituje charakteristický krížikový steh Martina Margiely.

→ Presah: Von Bonin vzdáva poctu aj Martinovi Kippenbergerovi, svojmu priateľovi. Dielo The MK 2 Formula #303 cituje jeho pouličné lampy z rokov 1989–1991, presne toho istého Kippenbergera, ktorého sme spomínali pri Elfie Semotan a jeho svadobnom albume.

Petzel patrí medzi popredné newyorské mená, čo von Boninovej dáva váhu aj mimo Kolína, kde žije a tvorí.

6. Jardin de la Nouvelle-France: Boz Deseo Garden, predstavuje Petrine

Bleskozvod z Bristolského kanála. Kedysi trasa transatlantického obchodu s otrokmi, dnes socha v parku pomenovanom po francúzskej kolónii. Nič náhodné.

→ Presah: Petrine (Paríž, Düsseldorf) je menšia, ale čoraz sledovanejšia galéria, presne typ priestoru, ktorý si politicky nabité diela všimne skôr, než sa dostanú do veľkých inštitúcií.

7. Square Jean Perrin: Lionel Sabatté, predstavuje Ceysson & Bénétière

Bronzové vtáky, potomkovia dinosaurov, zastavené uprostred migrácie. Sabatté je finalista Duchampovej ceny 2025.

→ Presah: Ceysson & Bénétière (Paríž, New York, Lyon, Ženeva, Saint-Étienne, Luxemburg) má najširšiu európsku sieť pobočiek spomedzi galérií na tomto zozname. Sabattého vtáky tak lietajú doslova cez kontinenty.

8. Place Clemenceau: Robert Indiana, predstavuje Almine Rech

Monumentálna oceľová verzia LOVE. Indiana sa nazýval „americkým maliarom značiek“, a presne tam, na hranici medzi Amerikou a Európou, dnes stojí aj jeho galéria.

→ Presah: Almine Rech (Paríž, Brusel, New York, Šanghaj, Monako) dlhodobo stavia mosty medzi americkým a európskym trhom.

9. Prehliadka sôch na Avenue Winston-Churchill

Na aleji budú vystavené objekty niekoľkých mien. Alicja Kwade, nemecko-poľská umelkyňa zastúpená galériou Mennour, prináša guľový objem z kameňa. Carmen Herrera, kubánsko-americká umelkyňa (galéria Lisson), pridáva svoj podpisový žltý geometrický tvar. Keita Miyazaki, japonský umelec zastúpený galériou Rosenfeld, skladá sochu z recyklovaných autodielov a japonského papiera.

Manfred Pernice, nemecký umelec (Anton Kern a Neu), stavia betónové lavičky. Niki de Saint Phalle, francúzsko-americká umelkyňa (Georges-Philippe & Nathalie Vallois), dopĺňa mozaikový totem. A napokon Yinka Shonibare, britsko-nigérijský umelec, tvorí bronzovú sochu s holandským voskom, zastupuje ho tá istá galéria ako Kwade, Mennour.

→ Presah: Na tej istej aleji vystavuje aj Simone Fattal, francúzsko-sýrska umelkyňa, jej bronzová socha Door (2024). Zvláštnosť je, že ju na trhu zastupuje až päť galérií naraz (Karma International, Balice Hertling, Greene Naftali, kaufmann repetto, Hubert Winter), čo z nej robí jedno z najžiadanejších mien celého festivalu.

Kedy a kde

Väčšina projektov beží od 20. do 25. októbra 2026, Palais d’Iéna od 21. do 25. Vstup voľný, registrácia na Geste de Consolation od 8. októbra na miumiu.com.