Louise Giovanelli pozerá filmy po jednotlivých snímkach. Hľadá jednu sekundu, ktorú potom maľuje mesiace. Na novej výstave vo White Cube porušuje vlastné pravidlá.

Pauza
Britská maliarka Louise Giovanelli nehľadá obrazy na internete. Pozerá filmy. Keď ju niečo zaujme, film spomalí a robí screenshoty, snímku po snímke, kým nenájde presný výraz, sklon hlavy alebo dopad svetla. Najdôležitejší krok je pre ňu orez. Rozhodne v ňom, čo zostane, a orez zároveň určí formát plátna.

Film, ktorý ju formoval, je Gummo (1997) Harmonyho Korinea. Videla ho ako štrnásťročná. Pre newyorské kino Metrograph ho opísala ako čistý film v hitchcockovskom zmysle, z ktorého je odstránené všetko nepodstatné. To isté hľadá v maľbe.
Hrdinky bez príbehu
Giovanelli pracuje so zábermi z kultových a nezávislých filmov ako Buffalo ‘66, The Brown Bunny, Kids či Ticket of No Return. Vyberá z nich ženské postavy. V obrazoch Mea Domina a Kohl (2025) maľuje Laylu, ktorú v Buffalo ‘66 hrá Christina Ricci: detail tváre, modré tiene na viečkach, pohľad mimo kamery.

Morandi
Svoje motívy opakuje roky: opony, vlasy, parochne, bozk. Odvoláva sa na Giorgia Morandiho, ktorý celý život maľoval hlinené nádoby. „Na hlinenej nádobe nie je nič zaujímavé. Ale samozrejme, že je,“ povedala pre Wallpaper*. Zaujíma ju svetlo, textúra, formát a miesto tvaru na plátne.

Falošné slnká
Názov výstavy odkazuje na parhéliá. Sú to svetelné body vedľa slnka, ktoré vznikajú lomom svetla v ľadových kryštáloch. Giovanelli ich nazýva spoločníkmi svetla, nie jeho zdrojom. Sú pre ňu metaforou požičaného lesku filmu, divadla a náboženských obrazov. Aj svetla, ktoré sa kĺže po povrchu maľby.
Druhým kľúčom je katexia, pojem z psychoanalýzy. Znamená vloženie psychickej energie do osoby, predmetu alebo myšlienky. Vlasy, drapéria a telo sa tak nabíjajú túžbou.

Porušené pravidlá
Po prvý raz vložila tvár do obrazu opony. Tri nové plátna ukazujú ženské tváre so zatvorenými očami a pootvorenými perami na pozadí divadelne nasvietenej opony, medzi nimi Ad Astra (2026). Opona a postava sa podľa nej navzájom nabíjajú. Každá preberá glamour tej druhej.
Opona je jej najznámejší motív. Ukazuje aj skrýva. Sľubuje, že sa niečo stane, alebo že sa už stalo. Patrí nočným klubom, robotníckym klubom aj hotelom. Pre The Art Newspaper raz povedala, že kvôli oponám a pozlátku si ľudia myslia, že vyrastala v robotníckych kluboch.

Ďalšie pravidlo padlo pri parochni, ktorá je na novom obraze väčšia ako ľudská hlava. A prišiel úplne nový motív: mäso. Maľovala ho podľa vlastných fotografií z bitúnku. Mramorovanie mäsa a tuku sa mení na more, geologické vrstvy a nočnú oblohu. Mení sa aj technika. Kedysi maľovala tenko, bez viditeľných ťahov štetca. Teraz ich na plátnach vidno.
Krása s temnotou
Giovanelli chce, aby obraz najprv zviedol. Až po chvíli sa ukáže niečo temné, takmer makabrózne. Sama to nazýva „beauty with an edge“, krása s ostrím. Nasvietené opony a tváre so zatvorenými očami tu pripomínajú Davida Lyncha.

Louise Giovanelli
Narodila sa v roku 1993 v Londýne, vyrastala vo Walese, žije a tvorí v Manchestri. Študovala na Manchester School of Art a na Städelschule vo Frankfurte u Amy Sillman. Výrazne na seba upozornila na výstave Mixing It Up: Painting Today v Hayward Gallery (2021). Jej diela sú v zbierkach Tate, MOCA Los Angeles či ICA Miami. White Cube ju predtým vystavil v Londýne (2022) a Hongkongu (2024).

Info
Louise Giovanelli: In the Light of False Suns White Cube Mason’s Yard, 25–26 Mason’s Yard, Londýn 20. 11. 2026 – 16. 1. 2027.