Väčšina veľtrhov umenia sa pozerá dopredu. Frieze Masters sa pozerá dozadu, a robí to prekvapivo súčasne. Od 14. do 18. októbra 2026 sa v londýnskom Regent’s Parku stretne 142 galérií z 33 krajín. Antika, starí majstri aj umenie 20. storočia stoja vedľa seba v jednom priestore. Dejiny umenia tu nie sú uzavretá kapitola. Sú to objavy, ktoré sa dejú práve teraz.
Veľtrh, ktorý končí rokom 2000
Frieze Masters založili v roku 2012 Amanda Sharp a Matthew Slotover. Riaditeľkou je Emanuela Tarizzo. Pravidlo je jednoduché. Vystavuje sa len to, čo vzniklo pred rokom 2000. Sesterský Frieze London patrí žijúcim umelcom. Priestor v parku navrhla architektka Annabelle Selldorf.
Rozsah veľtrhu vystihujú aj jednotlivé exponáty. Rupert Wace prináša bronzovú sochu egyptského boha Ptaha. Kedysi patrila do zbierky Williama Randolpha Hearsta v San Simeone. Cedric Gibbons sa podľa tlačovej správy mohol na nej inšpirovať pri návrhu sošky Oscara v roku 1927.
Colnaghi vystavuje Portrét šľachtica od Anthonyho van Dycka z rokov 1627 až 1632. Zbierka Andrewa Edmundsa prináša vyše 10 000 karikatúr z rokov 1680 až 1850.
Medzi tým všetkým sa tiahnu dve línie, ktoré stoja za osobitnú pozornosť.
Anish Kapoor: dutina ako materiál
Galleria Continua prinesie deväť tmavo glazovaných keramických sôch z roku 1994. Ich dutiny pripomínajú telesné otvory. Ukáže ich spolu s dielom Not Eve (1989) z pieskovca a pigmentu. Ide o kľúčový moment v Kapoorovej tvorbe. Frieze o týchto prácach píše ako o experimente s formou a prázdnotou. Keramika je tu miestom materiálneho aj metafyzického bádania.
Kapoor sa narodil v roku 1954 v Bombaji. V osemdesiatych rokoch tvoril formy z práškového pigmentu v sérii A Thousand Names. V roku 1990 reprezentoval Britániu na bienále v Benátkach a získal cenu Premio Duemila. O rok neskôr dostal Turner Prize.
Široká verejnosť ho pozná skôr z monumentov. Cloud Gate stojí v Chicagu od roku 2006. ArcelorMittal Orbit je vysoký 115 metrov a stojí v londýnskom Olympijskom parku. Dokončili ho v roku 2012 spolu s inžinierom Cecilom Balmondom. Na tých istých hrách navrhla uzatváraciu ceremóniu Es Devlin. Jej retrospektíva práve beží v Design Museum. Frieze Masters tak ukazuje druhú stranu Kapoora, tichšiu a telesnejšiu, ktorá predchádzala monumentom.
Queering Modernism: niť cez celý veľtrh
Kurátorka Anke Kempkes vytvorila cez celý veľtrh tému Queering Modernism: Visual Languages of the 20th Century. Nemá vlastnú sekciu. Prezentácie sú rozptýlené po celom veľtrhu, aby vznikali nečakané stretnutia. Téma sleduje queer skúsenosť a zobrazenie LGBTQIA+ ľudí od raného modernizmu po osemdesiate roky. Robí to cez vizuálne jazyky túžby, telesnosti a sebareprezentácie.
Agnews ukáže Portrét Louisa Hahna (1938) od Lotte Laserstein a Kráľa Baltazára (1929) od Glyna Philpota. Victoria Miro a David Zwirner predstavia spoločne Alice Neel, vrátane portrétu Allena Ginsberga. Luis Fernando Zapata (1951 až 1994) tvoril v Paríži koncom osemdesiatych rokov ako reakciu na HIV. Ab-Anbar prináša Bahmana Mohassessa (1931 až 2010).
Claude Cahun a Judy Chicago: dialóg cez polstoročie
Najzaujímavejší dialóg pripravuje Alberta Pane Gallery. Postaví vedľa seba Claude Cahun a Judy Chicago. Chicago dlhodobo uvádza Cahun ako kľúčový vplyv na vlastnú tvorbu. Frieze zvýrazňuje jej dielo Natalie Barney Test Plate #2 (1974 až 1979). Je to čínska farba na porceláne s priemerom 35,56 centimetra. Natalie Barney bola americká spisovateľka, ktorá desaťročia viedla literárny salón v Paríži.
Claude Cahun sa narodila ako Lucy Schwob (1894 až 1954). Fotografické autoportréty vytvárala od roku 1912. Objavuje sa v nich ako letec, dandy, bábika, kulturista aj anjel. Často má oholenú hlavu a androgýnny výraz, čo v jej dobe prekračovalo normy rodu. Spolu so svojou partnerkou Marcel Moore viedla v Paríži salóny, ktoré navštevovali Henri Michaux či André Breton. V roku 1932 sa pripojila k surrealistom.
Vojak bez mena
V roku 1937 sa obe presťahovali na ostrov Jersey. Po nacistickej okupácii začali vyrábať protinemecké letáky pod menom „Der Soldat Ohne Namen“, teda „Vojak bez mena“. V roku 1944 ich zatkli a odsúdili na smrť. Rozsudok sa nevykonal, lebo Jersey v roku 1945 oslobodili. Cahun zomrela v roku 1954 a jej dielo zostalo takmer neznáme až do osemdesiatych rokov.
Práve tým rokom sa končí aj niť Anke Kempkes. Dialóg Cahun a Chicago tak ukazuje celý oblúk. Najprv zabudnutie, potom znovuobjavenie a nakoniec vplyv na ďalšiu generáciu.
Prečo tam ísť
Frieze Masters je jedno z mála miest, kde sa dá v jedno popoludnie prejsť od egyptského bronzu po Kapoora. Nie je to múzeum, a predsa tu dejiny umenia vyzerajú živšie než v mnohých múzeách. Veľtrh navyše beží počas londýnskeho Frieze Weeku. Dá sa preto spojiť s výstavou Es Devlin v Design Museum aj s ďalšími výstavami po meste.
Prakticky
Frieze Masters 2026 beží od 14. do 18. októbra 2026 v The Regent’s Park v Londýne.
Zdroje: Frieze Masters, o veľtrhu, Frieze, Curated Programme, Frieze, Solo Presentations, Wikipedia, Anish Kapoor, Claude Cahun
