Tim Walker Fairyland: Love and Legends je výstava, ktorá prináša do londýnskej National Portrait Gallery pol storočia queer aktivizmu. Je otvorená od 9. októbra 2026 do 7. februára 2027. Walker je známy ako módny fotograf rozprávkových scén. Tentoraz však fotí ľudí, ktorí v britských dejinách dlho chýbali.
Slovo, ktoré si berú späť
Výstava vzniká päť rokov. Obsahuje približne 250 portrétov, ktoré kurátorka Susanna Brown zasadila do historickej galérie. Scénografiu navrhla Walkerova dlhoročná spolupracovníčka Shona Heath. Walker v názve zámerne používa slovo „fairy”. Galéria píše, že si ho berie späť od homofóbie a transfóbie.
Walker sa narodil 27. novembra 1970. V ten istý deň sa konal prvý protest za práva gejov v Británii, na Highbury Fields. To je náhoda, ktorú by si nevymyslel žiadny scenárista. Výstava však z nej robí osobný príbeh.
Queeristocracy podľa Holbeina
Prvá miestnosť patrí priekopníkom 70. a 80. rokov. Sú tu zakladatelia Gay Liberation Front a Stonewall, napríklad Olivette Cole-Wilson, Andrew Lumsden, Lisa Power a Tom Robinson. Walker ich fotí v štýle tudorovských portrétov od Hansa Holbeina mladšieho a Nicholasa Hilliarda. Sám to nazýva svojou „queeristocraciou”.
Tento ťah je dôležitý. Portrét zo 16. storočia bol nástroj moci a statusu. Walker ho dáva ľuďom, ktorí s mocou bojovali. Portrét Andrewa Lumsdena (1941–2023) je priamo označený ako „after Nicholas Hilliard”. Národná galéria tak cituje tradíciu, z ktorej bola táto komunita vynechaná.
Predmety ako archív
Každý hosť priniesol predmet, ktorý pre neho niečo znamená. Jane Cholmeley drží originálnu ceduľu z kníhkupectva Silver Moon Women’s Bookshop, ktoré vzniklo v roku 1984. Sunil Gupta drží fotoaparát. Isaac Julien drží mušľu z filmu Looking for Langston z roku 1989.
Portrét sa tak mení na archív. Predmet dokazuje, že komunita existovala. Väčšina týchto fotiek stojí na bielom pozadí. Pripomína Richarda Avedona, ktorého Walker v 90. rokoch asistoval. Fantázia teda nie je v kulisách, ale v ľuďoch a v tom, čo držia v rukách.
Disco na oddelení
Ďalšia časť pripomína krízu HIV/AIDS v 80. rokoch. Walker fotil zdravotné sestry a odborníkov, ktorí vyvinuli účinnú liečbu. Vedľa nich sú hudobníci, ktorí tú dobu doprevádzali: Marc Almond, Holly Johnson a Jimmy Somerville.
Walker o tom hovorí: „Ich hudba hrmela napriek strachu zo smrti a diskriminácie. Chcel som priniesť to disco na oddelenie.” (Preklad z angličtiny.) Je to najsilnejšia veta celého projektu. Smútok a oslava tu nejdú proti sebe, ale spolu.
Rebel Dykes: portrét komunity
Stred výstavy patrí post-punkovej skupine Rebel Dykes. Veľké skupinové portréty sú inšpirované fotografiami bikerských gangov z 60. rokov od Švajčiara Karlheinza Weinbergera. K tomu patrí krátky film, v ktorom ženy rozprávajú o kampaniach za jadrové odzbrojenie, ekológiu, sex-pozitívny feminizmus a solidaritu s HIV.
Podľa dokumentu Rebel Dykes z roku 2021 vznikla komunita z kruhu okolo mierového tábora Greenham Common. Neskôr sa presunula do Londýna, do squatov, klubov a protestov proti Thatcherovej. Weinberger fotil mladých outsiderov. Walker používa ten istý model pre ženy, ktoré boli v 80. rokoch na okraji.
Móda a umenie stať sa niekým iným
Druhá polovica výstavy patrí móde, mejkapu a performancii. Walker fotil dizajnérov Jeana Paula Gaultiera a Michaelu Stark. Fotil drag umelcov Paula O’Gradyho, Davida Hoyla a Midgitte Bardot. Pridávajú sa herci Ncuti Gatwa, Hunter Schafer, Fiona Shaw a Ben Whishaw. Medzi hudobníkmi sú Björk, Lady Gaga, Frank Ocean a Chappell Roan.
Móda tu nie je výzdoba. Je to nástroj, ktorým si človek skladá identitu. Walker ju ovláda dobre. Svoju kariéru začal v archíve Cecila Beatona v Condé Nast Library. Prvú módnu reportáž pre Vogue urobil ako 25-ročný. Ak má v módnom svete ešte väčší vplyv, tak ho tu používa na niečo iné než na reklamu.
Posledná miestnosť patrí erotickým scénam, ktoré obracajú rozprávky a detské riekanky z queer pohľadu. Walker k tomu hovorí, že najviac sa od aktivistov a performerov naučil, aké dôležité sú erotika a humor. Podľa neho sú to „samotné srdce” toho, keď hovoríme o queerness.
Rozprávka od tvorcov Poor Things
Shona Heath navrhla aj Walkerovu výstavu Wonderful Things vo V&A v roku 2019. Ako production designerka filmu Poor Things režiséra Yorgosa Lanthimosa dostala Oscara aj BAFTA za najlepší dizajn. Fairyland preto vyzerá ako film. Kurátorkou je opäť Susanna Brown, ktorá už stála pri V&A.
Pred siedmimi rokmi bola témou zbierka múzea a jeho predmety. Teraz sú témou ľudia.
Je rozprávka dosť ostrá?
Susanna Brown hovorí, že výstava vedie návštevníka od protestu a hnevu k radosti. To je silné tvrdenie. Zostáva však otázka, či je rozprávka dosť ostrý jazyk pre politiku. Alebo je práve humor a láska tým, čo robí tieto príbehy viditeľnými aj pre ľudí, ktorí by sa im inak vyhli?
Walker sám hovorí, že chce, aby návštevníci odišli s vedomím: „Tvoja odlišnosť je tvoja sila.”
Praktické informácie: National Portrait Gallery, St Martin’s Place, Londýn WC2H 0HE. Výstava je na prízemí. Členovia majú vstup zadarmo, cenu lístka pre ostatných over na webe galérie. K výstave vyšiel 320-stranový katalóg za 35 libier s textami Travisa Alabanzu, Russella T Daviesa, Shon Faye, Lisy Power a Joelle Taylor.
Foto: © Tim Walker.
