Na podklad coveru Bow Wow Wow skúša Kirsten Dunst ako Marie Antoinette topánky, šaty aj šperky. Je to jedna z najikonickejších scén filmovej dekády. Marie Antoinette Sofie Coppoly oslavuje tento rok dvadsiatku. Versailles jej pri tejto príležitosti venuje vlastnú výstavu. „Marie-Antoinette par Sofia Coppola“ beží priamo v Petit Trianon, od 22. septembra 2026 do 24. januára 2027. A keď sa do nej začne vrstviť hlbšie, ukazuje sa niečo zaujímavé. Film sám bol od začiatku postavený na vrstvení, módy, maľby aj architektúry.
Vrstva prvá: Film ako móda
Manolo Blahnik navrhol pre film približne dvadsať originálnych modelov topánok, inšpirovaných obuvou 18. storočia, ktorú opísal ako „drobné majstrovské diela proporcie a remesla“. Pretiahol ich, pretvaroval, urobil súčasnejšími a hravejšími, najmä v momente, keď ich film nechá ležať v neporiadku vedľa tenisiek Converse.
Kostýmy filmu získali Oscara. Navrhla ich Milena Canonero, celkovo okolo 170 kostýmov, z toho približne sto len pre hlavnú predstaviteľku.
Vrstva druhá: Canonero ako priesečník kinematografie
Talianska kostýmová výtvarníčka Milena Canonero, trojnásobná držiteľka Oscara, pritom nie je spojená len s Marie Antoinette. Rovnaká žena stojí aj za kostýmami Stanleyho Kubricka vo filmoch A Clockwork Orange (1971) a Barry Lyndon (1975, za ktorý získala svojho prvého Oscara), aj za kostýmami Wesa Andersona v The Grand Budapest Hotel (2014, ďalší Oscar). Dystópia, napoleonská Európa a fiktívny stredoeurópsky hotel, tri úplne odlišné filmové svety, ktoré spája jedna a tá istá ruka.
Vrstva tretia: Maľba, ktorá sa stala filmom
Pastelový, odľahčený vizuálny tón filmu čerpá priamo z rokokových majstrov 18. storočia, Françoisa Bouchera a Jeana-Honorého Fragonarda, teda z elegancie, mäkkosti a hedonistickej krásy. Jedna scéna, v ktorej gróf Fersen cvála na koni, zámerne cituje dynamickú kompozíciu Napoleon prekračuje Alpy od Jacquesa-Louisa Davida, akoby bol Fersen romantizovanou filmovou fantáziou namaľovanou do pohybu.
Aj slávny úvodný záber, Kirsten Dunst ležérne opretá medzi koláčikmi, je priamym odkazom na módnu fotografiu Guya Bourdina pre Charlesa Jourdana z roku 1977. Sama Coppola to potvrdila, fotku si vybrala priamo ako referenciu pre túto scénu. Film si tak požičiava rovnako z maliarstva spred dvesto rokov ako z módnej fotografie spred necelých desiatich rokov pred natáčaním.
Vrstva štvrtá: Budova, ktorá bola útočiskom
Film sa z veľkej časti natáčal priamo vo Versailles, v hlavnom paláci aj v Petit Trianon, neoklasicistickej stavbe, ktorú postavil Ange-Jacques Gabriel v rokoch 1762 až 1768 pre Ľudovíta XV. Neskôr ju Ľudovít XVI. daroval Marie Antoinette ako jej súkromný útek od prísnych pravidiel dvora. Na pozemku sa nachádza aj Hameau de la Reine, rustikálna dedinka, ktorú si kráľovná nechala postaviť ako architektonický výraz túžby po jednoduchom vidieckom živote.
Kvôli ochrane pamiatky sa časť scén natáčala v Château de Millemont, kde presne zrekonštruovali textílie, výzdobu aj nábytok podľa originálov. Dnes je to súčasť výstavnej trasy.
Fun fact: natáčanie priamo v paláci zabralo 19 z celkových 57 natáčacích dní, čo si vyžiadalo masívnu logistiku, aby sa nenarušil bežný prístup verejnosti do múzea.
Kurátori a kontext
Výstavu pripravili Laurent Salomé, riaditeľ Národného múzea zámku Versailles, a Hélène Delalex, hlavná kurátorka dedičstva vo Versailles. Súčasťou je aj video rozhovor so samotnou Sofiou Coppolou a program dielní vrátane vyšívania.
Prakticky
„Marie-Antoinette par Sofia Coppola“ beží v Petit Trianon, zámok Versailles, od 22. septembra 2026 do 24. januára 2027.
Zdroje: Château de Versailles, Domus
