Miu Miu has selected French filmmaker Alice Diop for its commission at the Art Basel Paris 2026 Public Program. Diop will present the exhibition Geste de Consolation, or Gesture of Consolation, at the Palais d’Iéna, headquarters of France’s Economic, Social and Environmental Council, where Miu Miu traditionally holds its runway shows. It’s already the brand’s third such commission, following Goshka Macuga in 2024 and Helen Marten in 2025.
Miu Miu founder Miuccia Prada invited her directly for the project, as a continuation of Diop’s short film Fragments for Venus from last year, part of the Miu Miu Women’s Tales series. The film examined the representation of Black women, both historically and today.
Who is Alice Diop
Diop is best known for her documentaries about French society. Among them is La Permanence from 2016, about refugees treated at a hospital on the outskirts of Paris, and Nous from 2020, about the largely Black and immigrant communities living along the RER B line. The latter screened at MoMA in 2021.
Her first narrative feature, Saint Omer, premiered at the Venice Film Festival in 2022, where it won the Grand Jury Prize and the Luigi De Laurentiis Award for a debut film. The film draws on the real court case of Fabienne Kabou, a Senegalese-French woman convicted of drowning her own child. Diop attended the trial in person as part of her research.
The exhibition as a film edit
Geste de Consolation marks Diop’s first step into exhibition-making. Organizers describe it as a cinematic montage, with visitors moving between sections the way a film moves from one shot to the next.
The journey opens with a photograph by South African artist Zanele Muholi. It’s followed by a two-channel video installation by Diop herself, blending unsettling archival footage with consoling excerpts from her own films, images that, according to the release, have shaped her gaze as a filmmaker.
The next section is called Chambre à soi, or A Room of One’s Own. It’s a living room and library set directly within the monumental concrete structure of the Palais d’Iéna, with carpets by textile artist Mary Lee Bendolph of the Gee’s Bend Quilters. Its library, meanwhile, holds texts by writers including Zora Neale Hurston, June Jordan, Audre Lorde, and Zadie Smith.
The central space then opens into a performance arena, where rotating performers read the texts live. That same stage also hosts a choreographic adaptation by Ivorian artist Nadia Beugré, along with musical performances by American jazz composer Angel Bat Dawid and her ensemble, Sistazz of the Nitty-Gritty.
A sculpture that watches over the space
The path concludes before Sentinel (Mami Wata) by Simone Leigh, a nearly five-meter-tall bronze sculpture depicting a West African water spirit encircled by a serpent. It was previously exhibited in public space in New Orleans during the Prospect.5 triennial.
In her own words
Diop described her curatorial intent as centering on acts of consolation created by Black women artists, each active in their own discipline, aimed at repairing the fetishizing gaze centuries of art history have confined them to.
Where and when
Palais d’Iéna, a work by architect Auguste Perret from 1939, Paris. The exhibition is part of the Art Basel Paris Public Program, free admission, from October 21 to 25, 2026, with a preview day on October 20. Online registration for guided tours opens October 8 on the Miu Miu website.
Miu Miu si pre svoju komisiu na verejnom programe Art Basel Paris 2026 vybralo francúzsku filmárku Alice Diop. Diop pripraví výstavu Geste de Consolation, teda Gesto útechy, v Palais d’Iéna, sídle francúzskej Hospodárskej, sociálnej a environmentálnej rady, kde Miu Miu tradične organizuje svoje módne prehliadky. Ide už o tretiu takúto komisiu značky, po Goshke Macuga v roku 2024 a Helen Marten v roku 2025.
Na projekt ju pozvala priamo zakladateľka Miu Miu Miuccia Prada, ako pokračovanie Diopinho krátkeho filmu Fragments for Venus z minulého roka, súčasti série Miu Miu Women’s Tales. Film sa venoval zobrazovaniu čiernych žien v dejinách aj súčasnosti.
Kto je Alice Diop
Diop je známa najmä dokumentmi o francúzskej spoločnosti. Patrí medzi ne La Permanence z roku 2016, o utečencoch liečených v nemocnici na okraji Paríža, a Nous z roku 2020, o väčšinovo čiernych a prisťahovaleckých komunitách žijúcich pozdĺž trate RER B. Druhý film sa premietal aj v MoMA v roku 2021.
Jej prvý celovečerný hraný film, Saint Omer, mal premiéru na Benátskom filmovom festivale v roku 2022, kde získal Veľkú porotcovskú cenu aj cenu Luigi De Laurentiis za debut. Film vychádza zo skutočného súdneho procesu so Senegalsko-francúzskou ženou Fabienne Kabou, odsúdenou za utopenie vlastného dieťaťa. Diop sa procesu osobne zúčastňovala ako súčasť svojho výskumu.
Výstava ako filmový strih
Geste de Consolation je jej prvý krok do sveta výstav. Organizátori ju opisujú ako filmovú montáž, kde návštevník prechádza jednotlivými časťami podobne, ako sa strihom prechádza medzi zábermi vo filme.
Cesta začína fotografiou juhoafrickej umelkyne Zanele Muholi. Nasleduje dvojkanálová video inštalácia od samotnej Diop, ktorá spája znepokojujúce archívne zábery s útešnými úryvkami z jej filmov, teda obrazy, ktoré podľa vyhlásenia formovali jej pohľad ako filmárky.
Ďalšia časť nesie názov Chambre à soi, teda Vlastná izba. Je to obývačka a knižnica zasadená priamo do monumentálnej betónovej konštrukcie Palais d’Iéna, s kobercami od textilnej umelkyne Mary Lee Bendolph zo skupiny Gee’s Bend Quilters. Knižnica obsahuje texty autoriek ako Zora Neale Hurston, June Jordan, Audre Lorde a Zadie Smith.
Centrálny priestor sa otvára do performatívnej arény, kde texty naživo čítajú striedajúci sa performeri. Rovnaké pódium hostí aj choreografickú adaptáciu od pobrežnoslonovinskej umelkyne Nadie Beugré a hudobné vystúpenia americkej jazzovej skladateľky Angel Bat Dawid s jej súborom Sistazz of the Nitty-Gritty.
Socha, ktorá stráži priestor
Cesta sa uzatvára pred sochou Sentinel (Mami Wata) od Simone Leigh, takmer päť metrov vysokou bronzovou sochou znázorňujúcou západoafrického vodného ducha obtočeného hadom. Predtým bola vystavená vo verejnom priestore v New Orleans počas trienále Prospect.5.
Vlastnými slovami
Diop svoj kurátorský zámer opísala tak, že sa chce sústrediť na akty útechy, ktoré vytvorili čierne umelkyne, každá vo vlastnej disciplíne, s cieľom napraviť fetišizujúci pohľad, do ktorého ich stáročia dejín umenia uzatvárali.
Kam a kedy
Palais d’Iéna, dielo architekta Augusta Perreta z roku 1939, Paríž. Výstava je súčasťou verejného programu Art Basel Paris, vstup voľný, od 21. do 25. októbra 2026, s preview dňom 20. októbra. Online registrácia na sprevádzané prehliadky sa otvára 8. októbra na webe Miu Miu.
Miu Miu si pre svoju komisiu na verejnom programe Art Basel Paris 2026 vybralo francúzsku filmárku Alice Diop. Diop pripraví výstavu Geste de Consolation, teda Gesto útechy, v Palais d’Iéna, sídle francúzskej Hospodárskej, sociálnej a environmentálnej rady, kde Miu Miu tradične organizuje svoje módne prehliadky. Ide už o tretiu takúto komisiu značky, po Goshke Macuga v roku 2024 a Helen Marten v roku 2025.
Na projekt ju pozvala priamo zakladateľka Miu Miu Miuccia Prada, ako pokračovanie Diopinho krátkeho filmu Fragments for Venus z minulého roka, súčasti série Miu Miu Women’s Tales. Film sa venoval zobrazovaniu čiernych žien v dejinách aj súčasnosti.
Kto je Alice Diop
Diop je známa najmä dokumentmi o francúzskej spoločnosti. Patrí medzi ne La Permanence z roku 2016, o utečencoch liečených v nemocnici na okraji Paríža, a Nous z roku 2020, o väčšinovo čiernych a prisťahovaleckých komunitách žijúcich pozdĺž trate RER B. Druhý film sa premietal aj v MoMA v roku 2021.
Jej prvý celovečerný hraný film, Saint Omer, mal premiéru na Benátskom filmovom festivale v roku 2022, kde získal Veľkú porotcovskú cenu aj cenu Luigi De Laurentiis za debut. Film vychádza zo skutočného súdneho procesu so Senegalsko-francúzskou ženou Fabienne Kabou, odsúdenou za utopenie vlastného dieťaťa. Diop sa procesu osobne zúčastňovala ako súčasť svojho výskumu.
Výstava ako filmový strih
Geste de Consolation je jej prvý krok do sveta výstav. Organizátori ju opisujú ako filmovú montáž, kde návštevník prechádza jednotlivými časťami podobne, ako sa strihom prechádza medzi zábermi vo filme.
Cesta začína fotografiou juhoafrickej umelkyne Zanele Muholi. Nasleduje dvojkanálová video inštalácia od samotnej Diop, ktorá spája znepokojujúce archívne zábery s útešnými úryvkami z jej filmov, teda obrazy, ktoré podľa vyhlásenia formovali jej pohľad ako filmárky.
Ďalšia časť nesie názov Chambre à soi, teda Vlastná izba. Je to obývačka a knižnica zasadená priamo do monumentálnej betónovej konštrukcie Palais d’Iéna, s kobercami od textilnej umelkyne Mary Lee Bendolph zo skupiny Gee’s Bend Quilters. Knižnica obsahuje texty autoriek ako Zora Neale Hurston, June Jordan, Audre Lorde a Zadie Smith.
Centrálny priestor sa otvára do performatívnej arény, kde texty naživo čítajú striedajúci sa performeri. Rovnaké pódium hostí aj choreografickú adaptáciu od pobrežnoslonovinskej umelkyne Nadie Beugré a hudobné vystúpenia americkej jazzovej skladateľky Angel Bat Dawid s jej súborom Sistazz of the Nitty-Gritty.
Socha, ktorá stráži priestor
Cesta sa uzatvára pred sochou Sentinel (Mami Wata) od Simone Leigh, takmer päť metrov vysokou bronzovou sochou znázorňujúcou západoafrického vodného ducha obtočeného hadom. Predtým bola vystavená vo verejnom priestore v New Orleans počas trienále Prospect.5.
Vlastnými slovami
Diop svoj kurátorský zámer opísala tak, že sa chce sústrediť na akty útechy, ktoré vytvorili čierne umelkyne, každá vo vlastnej disciplíne, s cieľom napraviť fetišizujúci pohľad, do ktorého ich stáročia dejín umenia uzatvárali.
Kam a kedy
Palais d’Iéna, dielo architekta Augusta Perreta z roku 1939, Paríž. Výstava je súčasťou verejného programu Art Basel Paris, vstup voľný, od 21. do 25. októbra 2026, s preview dňom 20. októbra. Online registrácia na sprevádzané prehliadky sa otvára 8. októbra na webe Miu Miu.
