Cecilia Vicuña: El glaciar ido, Castello di Rivoli

Kto je Cecilia Vicuña

Cecilia Vicuña sa narodila v roku 1948 v Santiagu de Chile. Je poetka, výtvarníčka a filmárka, dnes žije a tvorí medzi New Yorkom a Čile. V roku 1973 totiž po vojenskom prevrate generála Pinocheta a smrti prezidenta Salvadora Allendeho odišla do exilu do Londýna. Jej dielo sa dlhodobo venuje jazyku, pamäti, ekologickému ničeniu a feministickým formám tvorby. V roku 2022 navyše získala Zlatého leva za celoživotné dielo na Benátskom bienále a v roku 2023 aj čílsku Národnú cenu za výtvarné umenie.

Zastupuje ju newyorská galéria Lehmann Maupin, ktorá s ňou spolupracuje od roku 2018.

Kde a čo presne je nová výstava

Cecilia Vicuña práve otvorila novú výstavu s názvom El glaciar ido (Zmiznutý ľadovec) priamo v Castello di Rivoli Museo d’Arte Contemporanea v Turíne. Výstava beží v priestore Manica Lunga do 20. septembra 2026. Ide totiž o jej vôbec prvú samostatnú múzejnú výstavu v Taliansku.

Quipu ako ekologický nástroj

Jadrom výstavy je napríklad novo vytvorená inštalácia zavesená pod stropom pretiahnutej galérie, teda monumentálne horizontálne quipu, ktoré reinterpretuje andský systém uzlových šnúr ako reflexiu straty prostredia. Quipu totiž historicky slúžilo Inkom na zaznamenávanie informácií. Napriek tomu ho Španieli v roku 1583 zakázali.

Dielo z hrubej, nespriadanej vlny okrem toho evokuje ľadovce, rieky a prúdiacu vodu. Zároveň pripomína ľadové polia, ktoré kedysi formovali dolinu Valle di Susa neďaleko Turína. Návštevníci tak prechádzajú pod jeho splývajúcimi vláknami, čím vzniká krajina, kde príroda, história a pamäť zostávajú úzko prepletené.

Presah do poézie a performancie

Vicuña už vyše päť desaťročí skúma dekoloniálne témy cez efemérne materiály, nájdené predmety a kolektívne gestá. Výstava El glaciar ido tento prístup navyše rozširuje o videá, piesne, performancie a novo vytvorené nástenné básne. Práve tie prehlbujú dialóg medzi jazykom, krajinou a ekologickým povedomím. Pripravovaná publikácia sa preto bude venovať jej dlhodobému vzťahu k ľadovcom a klimatickým zmenám.

Komunita ako spoluautor

Súčasťou projektu je aj zapojenie miestnej komunity. Počas prípravy výstavy sa totiž obyvatelia Turína a okolia zúčastnili prechádzok pozdĺž rieky Dora Riparia a jazier Avigliana, kde zbierali prírodné materiály. Tie neskôr použili v exteriérovej inštalácii vytvorenej v spolupráci so študentmi Accademia Albertina di Belle Arti priamo v Turíne.

Kurátorka a politický podtext

Výstavu kurátorsky pripravila Marcella Beccaria. Vicuñine quipu bez uzlov tak symbolizujú miznúce ľadovce, blednúcu pamäť a životy zmarené počas čílskej diktatúry. Sochou, poéziou a spoločným zážitkom navyše spájajú environmentálnu krehkosť s ľudskými dejinami.