Cecilia Vicuña: El glaciar ido, Castello di Rivoli

Kto je Cecilia Vicuña

Cecilia Vicuña sa narodila v roku 1948 v Santiagu de Chile. Je poetka, výtvarníčka a filmárka, dnes žije a tvorí medzi New Yorkom a Čile. V roku 1973 totiž po vojenskom prevrate generála Pinocheta a smrti prezidenta Salvadora Allendeho odišla do exilu do Londýna. Jej dielo sa dlhodobo venuje jazyku, pamäti, ekologickému ničeniu a feministickým formám tvorby. V roku 2022 navyše získala Zlatého leva za celoživotné dielo na Benátskom bienále a v roku 2023 aj čílsku Národnú cenu za výtvarné umenie.

Zastupuje ju newyorská galéria Lehmann Maupin, ktorá s ňou spolupracuje od roku 2018.

Kde a čo presne je nová výstava

Cecilia Vicuña práve otvorila novú výstavu s názvom El glaciar ido (Zmiznutý ľadovec) priamo v Castello di Rivoli Museo d’Arte Contemporanea v Turíne. Výstava beží v priestore Manica Lunga do 20. septembra 2026. Ide totiž o jej vôbec prvú samostatnú múzejnú výstavu v Taliansku.

Quipu ako ekologický nástroj

Jadrom výstavy je novo vytvorená inštalácia zavesená pod stropom pretiahnutej galérie. Ide o monumentálne horizontálne quipu, teda systém farebných uzlových šnúr, ktorý historicky slúžil Inkom na zaznamenávanie informácií. Vicuña ho tu reinterpretuje ako reflexiu straty prostredia. Quipu Španieli v roku 1583 zakázali.

Dielo z hrubej, nespriadanej vlny okrem toho evokuje ľadovce, rieky a prúdiacu vodu. Zároveň pripomína ľadové polia, ktoré kedysi formovali dolinu Valle di Susa neďaleko Turína. Návštevníci tak prechádzajú pod jeho splývajúcimi vláknami, čím vzniká akási imaginárna krajina, kde príroda, história a pamäť zostávajú úzko prepletené.

Presah do poézie a performancie

Vicuña už vyše päť desaťročí skúma dekoloniálne témy cez efemérne materiály, nájdené predmety a kolektívne gestá. Výstava El glaciar ido tento prístup navyše rozširuje o videá, piesne, performancie a novo vytvorené nástenné básne. Práve tie prehlbujú dialóg medzi jazykom, krajinou a ekologickým povedomím. Pripravovaná publikácia sa preto bude venovať jej dlhodobému vzťahu k ľadovcom a klimatickým zmenám.

Komunita ako spoluautor

Súčasťou projektu je aj zapojenie miestnej komunity. Počas prípravy výstavy sa totiž obyvatelia Turína a okolia zúčastnili prechádzok pozdĺž rieky Dora Riparia a jazier Avigliana, kde zbierali prírodné materiály. Tie neskôr použili v exteriérovej inštalácii vytvorenej v spolupráci so študentmi Accademia Albertina di Belle Arti priamo v Turíne.

Kurátorka a politický podtext

Výstavu kurátorsky pripravila Marcella Beccaria. Vicuñine quipu bez uzlov tak symbolizujú miznúce ľadovce, blednúcu pamäť a životy zmarené počas čílskej diktatúry. Sochou, poéziou a spoločným zážitkom navyše spájajú environmentálnu krehkosť s ľudskými dejinami.