Carsten Höller: Two, UCCA Beijing

Carsten Höller pozýva návštevníkov, aby spochybnili istotu, vo výstave Two, ktorá beží v UCCA Center for Contemporary Art v Pekingu do 31. januára 2027. Ide o jeho vôbec prvú samostatnú inštitucionálnu výstavu v Číne, kde sa celé múzeum mení na dynamické prostredie, v ktorom rozhoduje náhoda.

Umelec z generácie deväťdesiatych rokov

Höller sa presadil v deväťdesiatych rokoch po boku umelcov ako Maurizio Cattelan, Douglas Gordon, Pierre Huyghe, Philippe Parreno, Rirkrit Tiravanija a Andrea Zittel. Táto generácia sa preslávila prácou s participáciou divákov. Galériu menila na priestor pre skúsenosť, nie len na miesto na pozeranie diel. Presne to isté definuje aj jeho súčasnú výstavu v Pekingu.

Múzeum rozdelené na dva svety

Výstavu kurátorsky pripravili Philip Tinari a Jiashu Zou vo veľkej hale UCCA, ktorú Höller nazýva Laboratóriom pochybností. Návštevníkov po príchode náhodne nasmerujú k jednému z dvoch vstupov. Tie vedú do dvoch paralelných verzií výstavy, jednej plnej farieb, druhej redukovanej na čiernobielu. Inštalácie sa síce z veľkej časti zhodujú, no žiadne dve cesty múzeom nie sú rovnaké. To naznačuje, že realita sa mení podľa okolností a uhla pohľadu.

Höller pôvodne študoval poľnohospodárske vedy, k umeniu sa dostal až začiatkom deväťdesiatych rokov. K výstavám odvtedy pristupuje ako k experimentom, ktoré návštevníka vtiahnu do starostlivo zostavených situácií skúmajúcich vnímanie, správanie a neviditeľné sily formujúce každodenný život.

Šmykľavky pre Miucciu Pradu

Höller je dodnes známy aj svojou dlhodobou sériou špirálovitých kovových šmykľavíek, na ktorej pracuje od roku 1998. Jednu z nich vytvoril priamo pre kanceláriu Miuccie Prady v Miláne v roku 2000, ďalšie sa objavili už pri Berlínskom bienále v roku 1998. Rovnaký princíp, teda premenu bežného zábavného zariadenia na umelecký objekt, uplatňuje aj vo výstave Two v Pekingu.

Prečo práve kolotoče

Höllerove kolotoče patria medzi jeho najznámejšie diela a venuje sa im od roku 1998. Kľúčové je, že vždy pozmenia niečo, čo od lunaparkovej atrakcie bežne očakávame, najčastejšie rýchlosť, niekedy smer otáčania alebo povrchový materiál. Vo výstave Amusement Park v MASS MoCA v roku 2006 sa miera spomalenia aj smer menili každý deň. Presne tento princíp teraz opakuje aj v Pekingu, kde diela Tilted Carousel (Five Colours) a Tilted Carousel (Two Whites) spomaľujú kolotoč natoľko, že vzrušenie z jazdy nahrádza pozorovanie a trpezlivosť.

Diela, ktoré testujú vnímanie

Dielo Dice (Chinese Marble) zväčšuje hraciu kocku do monumentálnej mramorovej stavby, do ktorej môžu návštevníci vojsť. Pill Clock zas každé tri sekundy vydá tabletku s bližšie nešpecifikovanou látkou, teda presne v takom časovom úseku, aký Höller spája s prítomným okamihom. Obe diela skúmajú náhodu, kontrolu a naše vnímanie času.

Veda, spomienky a príroda

Séria Divisions opakovane rozdeľuje maľované plochy podľa jednoduchých pravidiel, čím vznikajú čoraz jemnejšie kompozície smerujúce k nekonečnu. Diela Smell of My Mother a Smell of My Father zas rekonštruujú vône Höllerových rodičov, čím menia spomienku a dedičnosť na neviditeľný zmyslový zážitok skúmajúci identitu, podobnosť a príťažlivosť.

Dielo Giant Triple Mushroom z roku 2024 spája zväčšené priečne rezy troch druhov húb do jednej monumentálnej hybridnej formy. Vychádza z Höllerovho dlhodobého záujmu o biológiu a oslavuje zložitosť húb, zároveň však pripomína, že veda dokáže prírodu osvetliť, nikdy však úplne vysvetliť jej záhady.