Skupina odborníkov na dizajn a architektúru dnes obracia pozornosť k tomu, čo bolo desaťročia paradoxne (ne)viditeľné. Výstava „Hidden Furniture Masterpieces 1950–1991“ predstavuje nábytkovú tvorbu kancelárie Skidmore, Owings & Merrill (SOM) – štúdia, ktoré zásadne formovalo vizuálnu identitu povojnovej Ameriky.
Projekt je inštalovaný počas New York Fashion Week v priestore LuisaViaRoma na Bond Street v SoHo. Kontext nie je náhodný. Modernizmus sa dnes vracia ako estetika moci, presnosti a minimalizmu – a práve tu sa stretáva architektúra, dizajn aj móda.
v priestore LuisaViaRoma na Bond Street v SoHo, New York. Expozícia odhaľuje menej známu kapitolu modernizmu – architektonicky navrhnutý nábytok z rokov 1950
až 1991, spojený s tvorbou Gordon Bunshaft a jeho tímu. Výstava prebieha počas New York Fashion Week a potrvá do 30. apríla 2026.
Kto bol Gordon Bunshaft a prečo je stále aktuálny
Gordon Bunshaft bol hlavný dizajnér SOM a laureát Pritzkerovej ceny. Jeho meno je nerozlučne spojené s ikonou Manhattan skyline – Lever House (1952).
Lever House bol revolučný. Nebol to len mrakodrap, ale nový typ korporátnej reprezentácie. Sklenená fasáda v jemnom zelenkastom tóne, oceľový raster, budova zdvihnutá nad verejný parter. Transparentnosť ako symbol dôvery. Ľahkosť ako znak technologického optimizmu.
Pre porovnanie, o niekoľko rokov neskôr vznikla budova Seagram Building od Ludwig Mies van der Rohe. Ak je Miesova architektúra asketická a monumentálna, Bunshaftova je korporátne elegantná. Dva prístupy k tej istej modernite – jeden filozofický, druhý pragmatický.
Zaujímavosťou je, že keď sa v 80. rokoch riešila pamiatková ochrana Lever House, medzi podporovateľmi boli architekt Philip Johnson aj bývalá prvá dáma Jacqueline Kennedy Onassis. Modernizmus, ktorý mal predstavovať budúcnosť, sa stal dedičstvom hodným ochrany. To je moment, keď avantgarda definitívne vstupuje do histórie.
Skrytá vrstva: nábytok ako pokračovanie architektúry
Výstava prvýkrát systematicky predstavuje viac než 60 kusov nábytku a vyše 100 archívnych materiálov z produkcie SOM. Ide o stoly, kreslá, konferenčné zostavy aj kabinetné riešenia, ktoré vznikali na mieru konkrétnym budovám.
Modernizmus tu nefunguje ako štýl, ale ako systém. Materiály – leštená nehrdzavejúca oceľ, sklo, orech, teak – korešpondujú s fasádami a interiérmi budov. Architektúra nekončila pri obvodovom plášti. Pokračovala až po rukoväť zásuvky.
Medzi highlighty patrí:
– Italics Desk (1958) navrhnutý pre General Fireproofing Company – subtílna oceľová konštrukcia, ktorá pôsobí takmer graficky.
– Eames Lounge Chair (1963) z osobnej zbierky Bunshafta – dôkaz, že aj modernistický racionalista mal vzťah k ikonickému komfortu od Charles Eames a Ray Eames.
– Konferenčné a lounge kusy navrhnuté pre korporátne interiéry vrátane projektov ako Willis Tower (pôvodne Sears Tower).
Zaujímavé je, že mnohé z týchto objektov nikdy neboli komerčne distribuované. Existovali iba ako súčasť konkrétnej architektonickej vízie. Modernizmus tu nebol produkt, ale súčasť prostredia.
nábytku navrhnutého ako súčasť architektonických projektov firmy Skidmore, Owings & Merrill. Expozícia v priestoroch LuisaViaRoma odhaľuje menej známu,
no významnú kapitolu modernizmu a potrvá v New Yorku do 30. apríla 2026.
Prečo výstava rezonuje práve teraz
Minimalizmus sa vracia. V móde, v interiéroch, v brandingových stratégiách technologických firiem. Transparentnosť, oceľ, čisté línie – vizuálny jazyk, ktorý definoval Lever House, dnes znovu pôsobí aktuálne.
Otvorenie výstavy počas New York Fashion Week nie je náhodné. Móda pracuje s telom tak, ako architektúra s priestorom. Modernistická silueta budovy sa prekladá do siluety odevu. Disciplína materiálu sa stáva znakom sofistikovanosti.
do 30. apríla 2026, pričom odhaľuje prepojenie medzi architektúrou, interiérom a produktovým dizajnom.
Výstava je otvorená v New Yorku na adrese 1 Bond Street v SoHo do 30. apríla 2026. Okrem samotných objektov ponúka kresby, dobové fotografie a dokumenty, ktoré odhaľujú proces navrhovania – presnosť, iterácie, technické detaily.
Projekt pripomína, že modernizmus nebol iba o siluete mesta. Bol to komplexný dizajnový ekosystém. Od panorámy Park Avenue až po stoličku v zasadačke.
A možno práve dnes, keď sa vizuálny svet opäť obracia k čistote a redukcii, je vhodný čas pozrieť sa späť na moment, keď sklo a oceľ prvýkrát definovali, ako má vyzerať moderná moc.
Najznámejšie realizácie
Gordon Bunshaft bol jedným z najvýznamnejších architektov modernizmu a hlavným dizajnérom kancelárie Skidmore, Owings & Merrill, pričom jeho diela patria medzi najikonickejšie stavby povojnového 20. storočia. Medzi jeho najznámejšie realizácie patrí Lever House v New Yorku – jedna z prvých celopresklených korporátnych veží na Park Avenue, ďalej Beinecke Rare Book & Manuscript Library na Yale University s ikonickou mramorovo-presklenou fasádou a tiež Hirshhorn Museum and Sculpture Garden vo Washingtone, D.C., ktoré demonštruje Bunshaftovu schopnosť prepájať architektúru, umenie a verejný priestor do čistého modernistického jazyka.
Jeho architektonický odkaz je dodnes viditeľný v globálnej súčasnej architektúre, od vertikálnych megastavieb ako Burj Khalifa v Dubaji až po monumentálnu urbanistickú architektúru verejných inštitúcií, napríklad sídla NATO Headquarters v Bruseli. Modernistický princíp transparentnosti a technickej presnosti je možné vidieť aj na projekte One World Trade Center z roku 2014 v New Yorku, ktorý nadväzuje na tradíciu korporátnej moderny a súčasnej bezpečnostno-symbolickej architektúry mesta.
ktorú navrhol počas práce pre Skidmore, Owings & Merrill. Budova patrí medzi najvýznamnejšie diela povojnovej modernistickej
architektúry.
odkazom pôvodného projektu architekta Gordon Bunshaft zo štúdia Skidmore, Owings & Merrill. Návrh zachováva charakteristický
minimalistický modernizmus budovy a zároveň prispôsobuje priestor súčasným kurátorským a verejným potrebám múzea.