Ateliér Toma Sachsa na Centre Street v newyorskom SoHo sa 11. septembra, počas newyorského fashion weeku, premenil na plne imerznú repliku parížskeho vlajkového butiku Chanel na 31 rue Cambon. Výstava nesie rovnaký názov. Kladie otázku, kde sa vlastne nachádza hodnota, v logu, materiáli, predmete, kultúrnom mýte, alebo v práci potrebnej na to niečo vyrobiť ručne.
Návštevníci vojdú priamo z ulice cez preglejkové markízy a kované brány s prepletenými logami „C“. V interiéri čaká zrkadlová vstupná hala a showroom plný kabeliek, topánok a ikonických dvojdielnych kostýmov. Všetko je však ručne vyrobené z bežných materiálov, teda z kartónu, papiera, preglejky a rozbitého skla.
Výstavu kurátorovala Colby Mugrabi, nezávislá módna historička a zakladateľka výskumnej platformy Minnie Muse. Dlhodobo sa venuje prepojeniam medzi umením, módou, architektúrou a dizajnom. Podľa nej výstava premieňa jednu z najrozpoznateľnejších módnych značiek na meditáciu o autorstve, hodnote, práci, závisti a kultúrnom stroji luxusu.
Tom Sachs a Chanel: kritika aj oslava značky z odpadu
Sachsov vzťah k móde a luxusu opisuje sám ako paradoxnú zmes kritiky a náklonnosti k značkám (New Yorker, 2026). Už od 90. rokov používa logá luxusných korporácií. Skúma tak posadnutosť konzumom a túžbu po statuse. Podľa vlastných slov v tom vidí aj prienik ku „kultúrnemu fašizmu“ (New Yorker, 2026). Robí to prostredníctvom „bricolage“, teda remeselnej tvorby z bežne dostupných a odpadových materiálov. Patrí sem preglejka, kartón, izolačná páska či LEGO kocky.
Konkrétne techniky sú prekvapivo prepracované. Jedným z tridsiatich jeden rekonštruovaných kostýmov je aj oblek vo farbách slonovinovej kosti, tmavomodrej a červenej, ktorý kedysi nosila samotná Coco Chanel. Jeho textúru tím napodobnil pomocou hrebeňov z Walmartu. Ručne maľované zlaté gombíky s vavrínovými vencami sú zas samostatnými malými sochami, tvarovanými zo sochárskeho polyméru. Zvuková stopa navyše miesi ambientnú a hororovú hudbu s archívnymi reklamami Chanel.
Presah: gilotína, ktorú Lagerfeld miloval
Toto nie je prvý raz, čo Sachs siahol po ikonografii Chanel. V roku 1998 vyrobil plne funkčnú gilotínu v životnej veľkosti. Pokryl ju logami Chanel a zostavil zo starých policajných zábran a dreva. Dielo spájalo nástroj revolučného násilia s najvyšším symbolom luxusu. Keď právnici Chanel hrozili žalobou, galéria Thaddaeus Ropac poslala fotku diela faxom priamo Karlovi Lagerfeldovi. Ten odpovedal jednou vetou: „Milujem to“ (podľa designboom). Gilotína je dnes súčasťou stálej zbierky Centre Pompidou v Paríži. Rovnaká galéria, teda Thaddaeus Ropac, zastupuje Sachsa dodnes.
Colby Mugrabi,
Presah: Oldenburgov obchod
Je pozoruhodné všimnúť si prepojenie, ktoré ponúka magazín superfuture. Vo výstave vidí ozvenu diela Claesa Oldenburga The Store z roku 1961, teda umelcom vedeného obchodu s ručne vyrobeným „tovarom“, len preneseného do éry, keď sa z luxusných značiek stali dominantné kultúrne a ekonomické sily. Ide o interpretáciu magazínu, nie o vyjadrenie samotného Sachsa, no zapadá presne do širšej tradície povojnového umenia, ktoré sa zaoberá apropriáciou, autenticitou a komoditnou kultúrou.
Presah: zbrane, mesačný modul aj nábytok
Sachsova hra so značkami pokračovala aj neskôr. Vyrobil napríklad funkčný revolver .357 Magnum z izolačnej pásky a dreva, ozdobený rozpoznateľným brandingom. V roku 2007 postavil pre galériu Gagosian projekt Space Program, teda kompletnú repliku skafandra, velína NASA aj lunárneho modulu v mierke, všetko z preglejky, inštalatérskych súčiastok a nájdených materiálov.
Šlo o jeho prvú výstavu s touto galériou. Sachs sa domáckej technickej vynaliezavosti spojenej s programom Apollo venoval už viac ako desaťročie predtým, experimentoval s modelmi v rôznych mierkach, kým nedospel k tejto životnej veľkosti verzii.
Space Program do tej istej línie diel ako Chanel Guillotine (Breakfast Nook) z roku 1998, teda diel skúmajúcich komodifikáciu abstraktných pojmov ako originalita, šok a novosť. Nedávno vystavoval aj kolekciu vlastného nábytkového dizajnu v galérii Salon 94.
Kde sa berie hodnota
Skutočný Chanel kostým dnes stojí vyše 10 000 dolárov. Sachsova sochárska verzia stojí podľa jeho odhadu len asi sedem dolárov v materiáli, no jej výroba trvá vyše desať dní tímovej práce. V tomto rozdiele vidí Sachs jadro celého projektu, teda hodnota sa nerodí z ceny materiálu, ale z množstva vloženého ľudského času.
Haute couture dosahuje svoju hodnotu neobmedzeným rozpočtom a drahými materiálmi. Sachs sleduje ten istý princíp, len s takmer nulovým materiálom, hodnotu tu namiesto toho vytvára samotná práca.
Colby Mugrabi,
Celkovo je vystavených 31 kostýmov. Vychádzajú z reálnych predlôh, ktoré nosili napríklad Naomi Campbell, Elizabeth Taylor, Olivia Rodrigo či princezná Diana. So samotnou značkou Chanel pritom Sachs o projekte vôbec nekomunikoval.
Kam a kedy
Tom Sachs Studio, 245 Centre Street, SoHo, New York. Štvrtok a piatok 18:00–20:00, sobota 13:00–18:00. Výstava potrvá do 10. októbra.
