Ravello Festival tento rok prepája hudbu s výtvarným umením.
Okrem toho, Villa Rufolo hostí výstavu diel Wiliama Kentridgea od 3. júla do 5. septembra 2026.
Vzniká v spolupráci s Galleria Lia Rumma, ako súčasť 74. ročníka festivalu.
Otvoreniu 3. júla navyše predchádza rozhovor s kurátorom Bartolomejom Pietromarchim v Palazzo Avino.
Kresba ako živý proces
William Kentridge sa narodil v roku 1955 v Johannesburgu, kde dodnes žije a tvorí. Jeho práca prepája kresbu, animovaný film, sochu, grafiku, performanciu aj réžiu opery. V centre všetkého však zostáva kresba, ktorú chápe ako proces premeny, mazania a montáže, nikdy nie ako pevný obraz.
Práve toto prepojenie s hudbou a divadlom robí z Ravella prirodzené miesto pre jeho výstavu.
Navyše, Kentridge dlhodobo pracuje aj s operou.
Režíroval napríklad Mozartovu Čarovnú flautu, Šostakovičovho Nosa či Bergove Lulu a Wozzeck.
Uviedli ich v Metropolitnej opere v New Yorku, v milánskej La Scale aj na Salzburg Festivale.
Kľúčové diela vo výstave
Vo William Kentridge Villa Rufolo uvidíte dielo Preparing the Flute (2005). Ide o videoprojekciu na miniatúrny divadelný model. Odkazuje na jeho inscenáciu Čarovnej flauty pre operu La Monnaie v Bruseli.
Navyše sa malé javisko mení na priestor projekcií a zjavení. Osvietenská predstavivosť Mozartovej opery sa tu stretáva s koloniálnou históriou. A mocou, ktorá obklopuje históriu, predstavuje ďalší rozmer.
Touto kombináciou vzniká komorný priestor, ktorý prepája čas a kontext. Divák si uvedomí vzťah medzi osudom postáv a historickými vplyvmi.
Theatre Drawing I (2008) naopak viaže kresbu priamo na architektúru javiska divadla La Fenice. Vo video-diele Sibyl (2020) sa zase slová objavujú, rozpadajú a znovu skladajú, akoby význam bol vždy len dočasný. Podobne pracuje aj Fugitive Words (2024), kde sa slovo mení na vizuálnu a mentálnu hmotu. Najnovšie dielo výstavy, Mayakovsky dioráma (2025), spája formu dioramy s tieňovým divadlom a odkazom na Vladimíra Majakovského.
Výstava presahuje aj do záhrad
Cesta pokračuje aj vonku, na terasách a v záhradách vily.
Navyše, sochy s antropomorfnými siluetami ako Paper Procession (2023) vstupujú do dialógu s architektúrou.
Dielo sa tak stáva fyzickou prítomnosťou v priestore, telom vo vzťahu k svetlu a krajine pobrežia Amalfi.
Prečo práve Ravello
Villa Rufolo siaha koreňmi až do 13. storočia. Pôvodne patrila mocnému rodu Rufolo, ktorý sa preslávil v obchode natoľko, že jedného z jeho členov nesmrteľnil priamo Boccaccio v Dekameróne. Dnešnú podobu vrátane záhrad získala vďaka reštaurácii Škóta Francisa Nevila Reida v 19. storočí.
Práve v týchto záhradách zažil v roku 1880 Richard Wagner chvíľu, ktorá zmenila históriu miesta. Uchvátený krásou vily si ju predstavil ako záhradu Klingsora z druhého dejstva svojho Parsifala. Na pamiatku tejto návštevy sa tu dodnes koná každoročný wagnerovský koncert. Ravello Festival vznikol v roku 1953 presne na tomto odkaze a od začiatku stavia na spojení zvuku, videnia a krajiny — na tom istom princípe, na akom stojí aj Kentridgeova tvorba.
Kentridge aj v Prahe
Ak výstavu vo Villa Rufolo nestihnete, Kentridgeove diela môžete práve teraz vidieť aj bližšie k domovu. Kunsthalle Praha hostí do 7. septembra 2026 jeho výstavu The Battle Between YES and NO / Souboj mezi ANO a NE.
