Kunsthalle Fridericianum v Kasseli hostí veľkú samostatnú výstavu švajčiarskeho umelca Petra Fischliho, jeho prvú v Nemecku. Výstava sa otvorila 23. mája a potrvá už len do 13. septembra 2026. Fridericianum je pritom súčasťou spoločnosti documenta und Museum Fridericianum gGmbH, teda tej istej inštitúcie, ktorá stojí za svetoznámou prehliadkou súčasného umenia documenta.
Kruh sa uzatvára
Fischli sa do Kasselu nevrátil po prvý raz. V roku 1987 tu debutovalo umelecké duo Fischli/Weiss na documenta 8. Riaditeľ spoločnosti Andreas Hoffmann preto hovorí o symbolickom uzavretí kruhu. Fischli sa podľa neho vrátil ako samostatný umelec presne na miesto, kde dielo dua Fischli/Weiss v roku 1987 prvýkrát získalo medzinárodnú pozornosť. Výstava tak vytvára priamy most k histórii documenta a zároveň dokazuje, že kaselská prehliadka umenia zostáva vizionárskym zdrojom inšpirácie.
Osobný vzťah k výstave má aj riaditeľ Fridericiana Moritz Wesseler. Ako šesťročný sa totiž na documenta v roku 1987 stratil rodičom. Napokon ho našli pred filmom Der Lauf der Dinge od dua Fischli/Weiss. Tento zážitok podľa vlastných slov naštartoval jeho celoživotnú fascináciu umením.
Semafory bez pravidiel
Ústrednými dielami výstavy sú kinetické sochy. Vizuálne pripomínajú pouličné semafory alebo javiskové prvky. Fischli ich vytvoril z jednoduchých materiálov a natrel sivou farbou. Vertikálne stĺpy a horizontálne ramená nesú svietidlá, ktoré blikajú v bielej, oranžovej alebo žltej farbe. Ich rytmus však nefunguje podľa žiadnej pevnej logiky. Namiesto toho si sochy vytvárajú vlastné, nepredvídateľné sekvencie.
Niektoré objekty majú reflexné panely alebo farebné sklo. Z iných zas voľne visia káble. Preto pripomínajú aj šibenice alebo holé stromy. Návštevník ich môže vnímať ako abstraktné kompozície, diagramy, alebo dokonca psychogramy. Táto nejednoznačnosť je zámerná. Fischli totiž skúma estetiku všedného dňa a systémy, ktoré organizujú náš pohyb, vnímanie aj emócie.
Kurátorka a kritička Bice Curiger sa vo svojej sprievodnej eseji Figure in Suspense pohybuje presne v tom rozostrenom pásme medzi rozpoznateľným a nevysvetliteľným. Pripomína pritom Magrittovu ikonickú fajku, ktorá napriek svojej dokonalej podobe fajkou nikdy nebola. Podobný trik hrá aj Fischli. Jeho takzvané signály, ako ich sám umelec nazýva namiesto semaforov, blikajú rovnako presvedčivo ako tie skutočné, no ich poradie nedáva absolútne žiadny zmysel. Namiesto toho, aby ukazovali cestu, dráždia oko svojou vlastnou logikou. Curiger navyše upozorňuje na geometrický skelet sôch, teda kruh a obdĺžnik. Tie čítal ako binárny kód bodky a čiarky, ozvenu morzeovky aj digitálneho jazyka, ktorým dnes hovorí celý svet.
Zo spoločnej tvorby k vlastnému hlasu
Peter Fischli sa narodil v roku 1952 v Zürichu, kde dodnes žije a tvorí. Až do roku 2012 tvoril spoločne s Davidom Weissom, ktorý v tom istom roku zomrel. Duo Fischli/Weiss sa počas štyroch desaťročí spolupráce zúčastnilo documenta v rokoch 1987 aj 1997. Reprezentovalo tiež Švajčiarsko na Benátskom bienále, konkrétne v rokoch 1988, 1995, 2003, 2011 a 2013. Práve v roku 2003 získali Zlatého leva za inštaláciu Questions, súbor viac než tisíc existenciálnych otázok zozbieraných počas mnohých rokov.
Posledné desaťročie sa Fischli venuje výhradne samostatnej tvorbe. Jeho diela sa medzitým objavili v Kunsthaus Bregenz v roku 2020, v čínskom By Art Matters v Hangzhou v roku 2024, vo francúzskom LUMA Arles v roku 2025, či tento rok v Pinacoteca Agnelli v Turíne a v Robert Walser Zentrum v Berne. Kaselská výstava je tak jeho prvou inštitucionálnou samostatnou prezentáciou v Nemecku.
Čo si okrem výstavy pozrieť
Fridericianum pripravilo aj bohatý sprievodný program. Deti si môžu pozrieť exkluzívnu detskú vernisáž už v piatok popoludní. V júni na návštevníkov čaká dielňa o neviditeľných spoločenských pravidlách, v júli zasa rodinný deň inšpirovaný mestským prostredím. Ľudia si tiež môžu vypočuť telefonickú prehliadku výstavy priamo z pohodlia domova, a to v rámci programu Kultúra na zavolanie.
Vstup do Fridericiana stojí bežne 6 eur, zľavnené vstupné je 4 eurá. V stredu je vstup voľný pre všetkých. Výstavu zastrešuje švajčiarska veľvyslankyňa v Nemecku Livia Leu a podporuje ju švajčiarska kultúrna nadácia Pro Helvetia. Kaselská prehliadka tak ponúka pohľad na nový umelecký jazyk jedného z najvýznamnejších švajčiarskych umelcov súčasnosti, a zároveň pripomína, prečo Kassel a documenta zostávajú dôležitým miestom na umeleckej mape Európy.
