Goodbye Sadness, Hello Sadness

Pace Gallery je jedna z najvplyvnejších súkromných galérií na svete. Založil ju v roku 1960 Arne Glimcher v Bostone a dnes má pobočky v New Yorku, Londýne, Hongkongu, Soule, Palo Alto a Berlíne. Zastupuje umelcov ako Agnes Martin, Alexander Calder, Jean Dubuffet aj Kaws.

Berlínska pobočka sídli na adrese Die Tankstelle na Bülowstraße 18 v Schönebergu, v priestore bývalej čerpacej stanice. Práve tu beží do 23. augusta 2026 skupinová výstava Goodbye Sadness, Hello Sadness s dvadsiatimi siedmimi umelcami.

Françoise Sagan a priestor medzi dvoma pocitmi

Názov výstavy preberá z románu Bonjour Tristesse od Françoise Sagan, ktorý napísala v roku 1954 ako osemnásťročná. Román zachytáva leto na Riviére, hedonizmus, noc, prvé sklamanie a stratu nevinnosti. Práve preto sa stal kultovou knihou generácií, ktoré poznajú ten pocit, keď radosť a smútok existujú v tej istej chvíli. Výstava s týmto napätím pracuje priamo, priestor medzi rozlúčkou so smútkom a jeho opätovným príchodom je miestom, kde sa dejú všetky zaujímavé veci.

Bar Va Bene a sociálna socha

Ústredným dielom je Bar Va Bene od Friedricha Kunatha, funkčná replika baru z jeho losangeleského ateliéru, prenesená do berlínskej galérie. Bar je otvorený verejnosti každý štvrtok až nedeľu od piatej do desiatej večer počas celej doby trvania výstavy. Kunath ateliér v Los Angeles ako priestor na stretnutia používal roky, no v meste, kde si ľudia stretnutia plánujú štyri týždne dopredu a o deviatej idú spať, bolo to vždy kontrakultúrne gesto.

Bar je podľa jeho vlastných slov jeho verziou sociálnej sochy. Pre Monopol Magazine povedal, že architektúra, hudba, jedlo a rozhovory produkujú obraz rovnako ako plátno a farba. K baru napísal text nemecký writer a hudobník Timon Karl Kaleyta.

Nad barom svietia neónové nápisy v dvoch častiach, Goodbye Sadness na jednom konci priestoru a Hello Sadness na druhom. Okolo neho stoja diela, ktoré pracujú s nočným priestorom ako miestom možností aj neistoty. Socha Elmgreena a Dragneta But I’m on The Guest List sú dvere s nápisom VIP, ktoré nevedú nikam. Flash od Esbena Weile Kjaera je obrovská diskogula vznášajúca sa pod stropom.

Kto vystavuje

Medzi dvadsiatimi siedmimi vystavujúcimi sú okrem iných Alicja Kwade, Robert Nava, Trevor Paglen, David Lynch, Monica Bonvicini a Albrecht Dürer. Spojenie týchto mien naprieč storočiami a médiami je typickým prístupom Pace Gallery, ktorá výstavy stavia ako dialógy, nie ako prehľady.