The Cure vystupujú na Pohode po prvý raz v histórii festivalu. Deň 8. júla Robert Smith sám kurátoroval a sám vyberal kapely, ktoré na ňom zahrajú. Je to symptomatické. The Cure nie sú len kapela. Sú kurátorský projekt, sochárska inštalácia, typografický experiment a vizuálna filozofia trvajúca päťdesiat rokov.
Janez Pirnat a socha, ktorá sa stala albumom
V januári 2021 Smith otvoril monografiu, ktorú dostal ako dar. Bol to katalóg slovinského sochára Janeza Pirnata, ktorý za päť desaťročí kariéry vytvoril vyše dvetisíc sôch. Väčšina z nich zobrazuje tváre vynárajúce sa z kameňa, akoby surovina odolávala tomu, čo sa z nej rodí. Smith listoval a zastavil sa pri diele z roku 1975 s názvom Bagatelle. Ihneď vedel, že to je obal jeho nového albumu.
Keď sa pokúsil Pirnata kontaktovať, dozvedel sa, že sochár zomrel. V ten istý deň, keď Smith objavil jeho tvorbu. Pirnatova vdova mu nakoniec nielen udelila súhlas, ale sochu mu darovala. Dnes stojí v jeho dome.
Grafickú podobu albumu navrhol dlhoročný spolupracovník kapely Andy Vella. Sochu digitálne animoval a zasadil do hlbokého vesmíru, kde sa točí ako asteroid z dávno zabudnutej civilizácie. Pri propagácii albumu projekt išiel ďalej. Anamorfické projekcie točiacej sa sochy premietali na Blackpool Tower, kde sa Smith narodil. Plagát s novým typografickým podpisom kapely vyvesili pri pube v Crawley, kde The Cure odohrali prvý koncert. Niekto vyrazil sklenú vitrínu a plagát ukradol.
Andy Vella a štyridsať rokov vizuálnej identity
Vella s The Cure spolupracuje od roku 1981, keď navrhol obal singlu Charlotte Sometimes. Pre každý album vytvára nový logotyp, ktorý sa stáva vizuálnym ekvivalentom daného obdobia kapely. Pre Songs of a Lost World navrhol narušené pätkové písmo s názvom Cureation, s tým, čo sám opisuje ako tmavú sofistikovanosť s nádychom klasicizmu. Fanúšikovia dostali pohľadnicu s textom viditeľným iba pod ultrafialovým svetlom.
Celá vizuálna kampaň vyšla čiernobielo na ekologickom vinyle a recyklovaných materiáloch. Vella a Smith vytvorili osem rôznych verzií grafickej podoby albumu vrátane limitovanej edície s termografickým obrazom hlavy, ktorý sa objaví až po zahriatí platne. V roku 2026 Songs of a Lost World získal Grammy za najlepší alternatívny album.
Tim Burton, Edward Scissorhands a vizuálne DNA gotiky
Pri nakrúcaní Edward Scissorhands v roku 1989 Burton poslal The Cure scenár a chcel, aby napísali hudobný doprovod. Smith odmietol, keďže kapela práve nahrávala Disintegration. Burton sa následne pokúšal získať ich hudbu pre Sleepy Hollow, opäť bez úspechu. Vplyv napriek tomu existuje a je zdokumentovaný. Kostýmová návrhárka Colleen Atwood v Entertainment Weekly potvrdila, že Smithov vzhľad priamo inšpiroval postavu Edwarda.
Smith neskôr Burtonovi predsa len pomohol a prispel hudbou do albumu Almost Alice v roku 2010 a Frankenweenie Unleashed v roku 2012. V roku 2009 Burton odovzdal Smithovi cenu NME Godlike Genius. Povedal, že keď bol ako mladý kreslič v Disneyi priviazaný k stolu a totálne deprimovaný, hudba The Cure bola jediná vec, ktorá ho zachránila.
Smith ako kurátor
V roku 2018 Smith kurátoroval festival Meltdown na londýnskom Southbank Centre. Deväťdesiat umelcov, desať dní, každý dostal ručne písaný list. Medzi pozvanými boli Nine Inch Nails, My Bloody Valentine, Deftones aj Placebo. Takmer všetci povedali áno. Na Pohode 2026 urobil to isté v menšom meradle, extra deň s osobne vybranými kapelami.
Posledná kapitola
The Cure plánujú skončiť pri päťdesiatom výročí svojho debutového albumu Three Imaginary Boys v roku 2029. Smith to oznámil jednoducho: mám sedemdesiat v roku 2029, a to je koniec. Pohoda 2026 je preto súčasťou poslednej kapitoly kapely, ktorá od roku 1976 prepájala hudbu, sochárstvo, typografiu a film do jedného umeleckého projektu.
Pridaj komentár
Prepáčte, ale pred zanechaním komentára sa musíte prihlásiť.