Art and Music II : Gorillaz na Pohode

Gorillaz hrajú na Pohode po prvý raz. Na trenčínske letisko prídu 9. júla 2026 v rámci turné The Mountain, ktoré podporuje ich deviaty štúdiový album z februára 2026. Gorillaz sú virtuálna kapela so štyrmi animovanými členmi, spevákom 2-D, basistom Murducom Niccalsom, gitaristkou Noodle a bubeníkom Russelom Hobbsom. Na pódiu ich zastupuje živá kapela na čele s Damonom Albarnom.

Prečo je ich príchod dôležitý nielen ako hudobná udalosť, ale aj ako umelecká? Pretože Gorillaz nie sú kapela s vizuálnou identitou. Sú vizuálna identita s hudbou. Zaujímavá zhoda: Robert Smith z The Cure, ktorý na Pohode 2026 hrá deň pred nimi, hosťoval na singli Strange Timez z albumu Song Machine v roku 2020. Pohoda 2026 tak nevedomky spája dva projekty, ktoré sa na jednej nahrávke stretli pred piatimi rokmi.

Jamie Hewlett, muž za animovanou kapelou

Jamie Hewlett sa narodil v roku 1968 v Horsham v anglickom grófstve West Sussex. V osemdesiatych rokoch začal kresliť pre britský alternatívny komiks Deadline, kde v roku 1988 spolu s Alanom Martinom vytvoril Tank Girl, post-apokalyptickú anti-hrdinku s anarchistickou estetikou, ktorá sa stala kultovou postavou britskej subkultúry a v roku 1995 aj hollywoodskym filmom.

V roku 1998 sa Hewlett presťahoval do bytu s Damonom Albarnom, frontmanom Blur. Práve tam, pri každodennom sledovaní MTV, prišli na myšlienku Gorillaz, virtuálnej kapely bez skutočných členov. Albarn mal písať hudbu, Hewlett mal vytvoriť postavy. Prvý album Gorillaz vyšiel v roku 2001 a zmenil pravidlá toho, čím môže kapela byť.

V roku 2006 ho londýnske Design Museum vymenovalo za Dizajnéra roka za prácu na Gorillaz. V roku 2009 získal spolu s Albarnom BAFTU za animovanú sekvenciu pre olympijské hry v Pekingu.

Štyri fázy vizuálnej identity

Každý album Gorillaz je iný svet. Debut z roku 2001 stavia na plochých farbách a punk komiksovej línie inšpirovanej japonskou mangou, hip-hopom a britským street artom.

Demon Days z roku 2005 prináša tmavšiu paletu a hustejšie textúry, čo zodpovedá aj produkcii Danger Mouse, ktorý v tom istom roku s Banksym vymenili päťsto kusov albumu Paris Hilton v britských hudobných obchodoch za vlastnú verziu s upraveným obalom a štyridsaťminútovou inštrumentálnou nahrávkou.

Plastic Beach z roku 2010 posúva Gorillaz do trojrozmerného CGI(Computer-Generated Imagery) priestoru a do centra stavia environmentalizmus. Humanz z roku 2017 je odpoveďou na politickú dystópiu po Brexite a víťazstve Trumpa. Cracker Island z roku 2023 sa vracia k dvoj-rozmernému vizuálu, no v bohatšom kontexte.

Murdoc, Keith Richards a Victor Frankenstein

Každá postava Gorillaz má hlboko prepracovanú identitu s konkrétnymi kultúrnymi referenciami. Murdoc Niccals, basista, je podľa Hewletta zloduchom kapely. Hewlett a Albarn ho vytvorili v roku 1998 ako zmes Keitha Richardsa z Rolling Stones, Victora Frankensteina a Creepera zo Scooby-Doo. Inšpiráciou bol konkrétny záber Rolling Stones z roku 1968 od fotografa Davida Baileyho. Murdoc je satanista s obráteným krížom na krku a jeho typická replika je Hail Satan.

Banksy, Danger Mouse a sieť prepojení

Okolo Gorillaz existuje fascinujúca sieť prepojení s inými umelcami. Danger Mouse produkoval Demon Days a v tom istom roku spolupracoval s Banksy na sabotáži komerčného albumu Paris Hilton. Banksy zasa v roku 2003 navrhol obal albumu Think Tank pre Blur, Albarnovu inú kapelu. Napriek tomu, že Banksy zvyčajne odmieta komerčné zákazky, o tejto povedal, že ak veríš v produkt, komercializácia z neho nerobí odpad. Obal sa neskôr vydražil za 75 000 libier.

V roku 2019 anonymný forenzný expert tvrdil, že meno J Hewlett figuruje v každej spoločnosti prepojenej s Banksym, vrátane Paranoid Pictures, produkčnej spoločnosti jeho dokumentu Exit Through the Gift Shop. Banksyho PR agentúra tvrdenie poprela, no s preklepom v Hewlettovom mene, čo expert okamžite okomentoval. Hewlett nie je Banksy. Ale orbita, v ktorom sa pohybujú, je rovnaký.

Saatchi Gallery a sólová umelecká kariéra

V novembri 2015 Hewlett otvoril prvú sólovú výstavu s názvom The Suggestionists v Saatchi Gallery v Londýne. Výstava mala tri časti. Tarot, inšpirovaný chilsko-francúzskym filmárom Alejandrom Jodorowskym a jeho rekonštrukciou Tarot de Marseille. Honey, pocta exploitation filmom šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov, prezentovaná v tmavej miestnosti s červeným zamatovým sedením. A Pines, rozprávkové ilustrácie stromov z juhu Francúzska. Výstava potom cestovala do Woodward Gallery v Manhattane.

V roku 2017 vydal Taschen monografiu jeho tvorby s vyše štyristo dielami. V roku 2022 vyšiel Gorillaz Art Book, kde Hewlettove originálne diela stoja vedľa prác štyridsiatich umelcov, ktorých sám pozval.

Monkey a opera

V roku 2007 Hewlett a Albarn premiérovali na Manchester International Festival dielo Monkey: Journey to the West, divadelnú adaptáciu starej čínskej legendy. Albarn napísal hudbu, Hewlett navrhol kostýmy, scénu a animácie. Účinkovalo 45 čínskych cirkusových akrobatov, mnísi Shaolin a čínski vokálni interpreti. Produkcia neskôr hrala v Paríži, Londýne a New Yorku.