Highlighty na Frieze London 2026: od Lisson po Pace

Frieze London sa vracia do Regent’s Parku. 176 galérií, 43 krajín, jeden týždeň. Londýnska scéna sa stretáva sama so sebou. Medzi veľkými menami je aj pár výstav, ktoré stoja za to sledovať bližšie. Výročie galérie, ktorá kedysi stála pri Kippenbergerovej svadbe. Medzigeneračný dialóg okolo Cao Fei a Kary Walker. Retrospektíva Pauly Rego ešte pred jej vlastnou veľkou výstavou v Courtauld. Toto je výber z toho, čo uvidíte na stánkoch, keď prejdete popri tých najhlasnejších menách.

V tomto článku:

• Lisson: Galéria, čo objavila polovicu umeleckých hviezd 20. storočia
• Gagosian a muž, čo sa kamarátil s Kippenbergerom
• Pace Gallery a svetlo nad krajinou
• Sadie Coles HQ: socha, čo sa tyčí 3,5 metra
• Hauser & Wirth: londýnska generácia pohromade
• Galerie Gisela Capitain: 40 rokov neskôr
• Sprüth Magers: dve generácie, jeden priestor
• Esther Schipper: tri umelkyne naraz
• Amanda Wilkinson: Jarman, Jonas a queer história

Lisson: galéria, ktorá objavila polovicu umeleckých hviezd 20. storočia

Lisson Gallery je jednou z najvplyvnejších galérií na svete, nie náhodou. Založil ju v roku 1967 v Londýne Nicholas Logsdail a takmer šesť desaťročí formovala globálnu umeleckú scénu. Dala prvý priestor minimalistom a konceptualistom ako Sol LeWitt, Donald Judd, Carl Andre.

V 80. rokoch stála za vlnou „New British Sculpture“, Anish Kapoor, Tony Cragg, Julian Opie. Dnes zastupuje Marinu Abramović aj Ai Weiweiho. Štrnásť umelcov Lisson bolo nominovaných na Turner Prize, päť z nich, vrátane Richarda Deacona, ju vyhralo.

Na Frieze London 2026 predstaví Lisson nové práce Daltona Pauly. Čerpá z prehliadaných biografií a ústnych histórií. Vracia viditeľnosť čiernym historickým postavám zo 16. až 19. storočia.

Gagosian a muž, čo sa kamarátil s Kippenbergerom

Podobnú váhu na Frieze prináša aj Gagosian, hoci prostredníctvom odlišného mena. Galéria totiž vystaví šesť veľkoformátových malieb Alberta Oehlena, ktoré skúmajú stále bohaté možnosti dlho zavedeného média a formátu.

Oehlen sa pritom prirodzene napája na súvislosti, ktoré sme už v tomto seriáli rozvíjali. Patril totiž do toho istého okruhu okolo Martina Kippenbergera a nemeckej umeleckej scény deväťdesiatych rokov, na ktorý sme narazili už pri Elfie Semotan a jej svadobnom albume, ako aj pri von Boninovej pocte Kippenbergerovi. Napokon, boli súčasťou tej istej generácie berlínskych a kolínskych umelcov, ktorí sa stretávali v legendárnom Paris Bar.

Pace Gallery a svetlo nad krajinou

Pace Gallery ukáže nové práce Mariny Perez Simão. Obrazy čerpajú z prírodných a geografických javov. Vrstvy farby zachytávajú premenlivé svetlo nad krajinou a morom.

Sadie Coles HQ: socha, čo sa tyčí 3,5 metra

Alex Da Corte predstaví monumentálnu sochu Princess Daffodil, vyše 3,5 metra vysokú, popri novej sérii jeho „matchbook“ sošiek. Da Corte je americko-venezuelský umelec známy tým, že si berie postavy z popkultúry, Eminema, Ružového pantera, Disneyho, a prehráva ich cez vlastné telo v jasne farebných inštaláciách.

→ Presah: Da Corte nezostáva len pri galériách. Navrhol kabelku Prada Galleria v spolupráci so Scarlett Johansson a natočil video pre GAP s Dev Hynesom, teda Blood Orange. Móda si ho už dávno našla, presne pre tú istú vec, kvôli ktorej ho miluje aj umelecký svet, schopnosť premeniť čokoľvek povrchné na niečo znepokojivo krásne.

Hauser & Wirth: londýnska generácia pohromade

Hauser & Wirth predstaví skupinovú výstavu naprieč maľbou a sochou, so zameraním na londýnske mená, Frank Bowling, Sonia Boyce, Allison Katz, Christina Kimeze, Anj Smith a Michaela Yearwood-Dan.

→ Presah: Sonia Boyce v roku 2022 reprezentovala Britániu na Benátskom Bienále, mala vlastný národný pavilón a za svoju inštaláciu Feeling Her Way získala Zlatého leva za najlepšiu národnú prezentáciu, prvá čierna umelkyňa, ktorej sa to podarilo. Teraz stojí vedľa mladšej generácie v skupinovej výstave Hauser & Wirth, presne ten typ medzigeneračného stretnutia, čo Frieze robí dobre.

Galerie Gisela Capitain: 40 rokov neskôr

Capitain oslavuje 40. výročie skupinovou výstavou naprieč celým svojím programom, s prácami Lizy Lacroix, Ximeny Garrido-Leccy a Isabelly Ducrot.

→ Presah: Gisela Capitain patrí medzi galeristky, ktoré sme už raz spomínali, bola medzi hosťami na svadbe Martina Kippenbergera a Elfie Semotan v roku 1996, zdokumentovanej v jeho samizdatovom fotoalbume. Štyridsať rokov po založení galérie stojí presne tam, kde stála celá tá generácia, na jednej z najprestížnejších platforiem súčasného umenia.

Sprüth Magers: dve generácie, jeden priestor

Sprüth Magers pripravila medzigeneračnú výstavu okolo Cao Fei a Kary Walker, doplnenú o Anne Imhof, Mire Lee, Barbaru Kruger, George Condo, Louise Lawler a Davida Ostrowského.

→ Presah: Kara Walker je jedna z najvýraznejších amerických umelkýň, ktorá sa preslávila veľkoformátovými siluetami skúmajúcimi rasu, násilie a otroctvo v americkej histórii. Cao Fei zase patrí k najvplyvnejším čínskym umelkyniam pracujúcim s videom a virtuálnou realitou.

Navyše, keď ich postavíme vedľa seba, spolu s Barbarou Kruger a jej ikonickými textovými prácami, vznikne presne ten typ výstavy, čo ukazuje, ako rôzne generácie a kontinenty riešia podobné otázky moci a viditeľnosti.

Esther Schipper: tri umelkyne naraz

Esther Schipper postaví vedľa seba tri odlišné hlasy súčasného umenia. Sochy Camille Henrot, francúzskej umelkyne, ktorá v roku 2013 získala Strieborného leva na Benátskom bienále za video Grosse Fatigue a dnes tvorí sochy inšpirované ikebanou a starovekými artefaktmi.

K nim pribudnú maľby Sun Yitian, čínskej umelkyne pracujúcej s hyperrealistickými plastovými a nafukovacími objektmi, a Karoliny Jabłońskej, poľskej maliarky známej svojimi expresívnymi, telesnými plátnami zobrazujúcimi ženské telo v groteskných, no komických situáciách.

Amanda Wilkinson: Jarman, Jonas a queer história

Amanda Wilkinson predstaví prácu Dereka Jarmana, Joan Jonas a Ajamu X, vrátane Jarmanových monochrómnych diel z ranných 80. rokov.

→ Presah: Jarman nebol len filmár a výtvarník. Navrhoval totiž aj kostýmy a spolupracoval s hudobným svetom, najznámejšie s Pet Shop Boys, pre ktorých režíroval vizuály na koncertné turné. Jeho monochrómy, teda čierne plátna s vrstvenou textúrou, vznikli v čase, keď už vedel o svojej HIV diagnóze. Ide presne o to isté obdobie, aké je totiž aj stredobodom Queering Modernism sekcie na Frieze Masters tento rok.

Kedy a kde

Frieze London, The Regent’s Park, 14.–18. október 2026.