Francúzsky umelec JR patrí medzi najvýraznejšie mená súčasného street artu. Jeho skutočné meno je Jean René, no takmer nikto ho takto nepozná. Na verejnosti sa totiž takmer nikdy neukáže bez tmavých okuliarov a klobúka. Namiesto identity si vybudoval niečo iné: schopnosť premeniť akúkoľvek stenu, most alebo múzeum na obrovské plátno.
Umelec, ktorý rozpúšťa pyramídy
Než sa dostaneme k Benátkam, treba vedieť, čím sa JR preslávil. V roku 2016 dostal pozvanie priamo od Louvru. Vytvoril tam optickú ilúziu, ktorá presvedčivo „rozpustila“ slávnu sklenenú pyramídu I. M. Peia. Z presného bodu na nádvorí Cour Napoléon tak vyzeralo, akoby pyramída vôbec neexistovala a namiesto nej stálo len pôvodné krídlo paláca.
O tri roky neskôr, pri 30. výročí pyramídy, sa vrátil s opačným gestom: pyramídu obalil do 2 000 pásov papiera, akoby sa práve vynárala z krátera. Návštevníci si mohli kúsky papiera sami odtrhávať, až kým dielo doslova nezmizlo pod nohami davu.
Podobne pracoval aj inde. Na hranici medzi Mexikom a USA postavil 21-metrovú fotografiu dieťaťa nazerajúceho cez hraničný múr, presne v čase, keď Donald Trump presadzoval stavbu novej bariéry. Vo väznici s maximálnou ostrahou v Kalifórnii zas spolu s väzňami vytvoril monumentálnu mozaiku viditeľnú len z vtáčej perspektívy. Spája ho jedno: robí viditeľným to, čo systém alebo dejiny radšej nechávajú bokom.
JR a Agnès Varda: Faces Places
Práve táto schopnosť dostala v roku 2017 aj osobnejší rozmer. Vznikol dokumentárny film Faces Places, ktorý JR nakrútil spolu s legendárnou režisérkou Agnès Vardou. Spolu cestovali po francúzskom vidieku a fotografovali miestnych ľudí, ktorých portréty potom lepili na sýpky, vodojemy a fasády domov. Film získal Zlaté oko za najlepší dokument v Cannes a bol nominovaný na Oscara.
Varda počas celého filmu žiada JR-a, aby si dal dole okuliare. On odmieta. Ona v tom navyše vidí prekvapivú paralelu s iným starým priateľom z čias Novej vlny: Jean-Luc Godardom. Práve Godard sa napokon stáva emocionálnym vrcholom filmu.
Varda a JR sa ho vyberú navštíviť do jeho švajčiarskeho domu v Rolle. Godard im však neotvorí. Namiesto toho nájdu len zamknuté dvere a záhadný odkaz na okne, presne tie isté slová, aké jej Godard napísal, keď zomrel jej manžel, režisér Jacques Demy. Vardu to dojme k slzám priamo pred kamerou. Práve v tomto krehkom momente sa jej JR napokon rozhodne ukázať tvár bez okuliarov.
JR a odkaz Christa a Jeanne-Claude
JR sa neinšpiruje len Vardou. V júni 2026 zabalil parížsky most Pont Neuf, na počesť slávneho diela The Pont Neuf Wrapped od Christa a Jeanne-Claude z roku 1985. K projektu vyšla aj kniha vo vydavateľstve Taschen s názvom La Caverne Du Pont Neuf. JR tak nadväzuje na tradíciu umelcov, ktorí menia mestské pamiatky na dočasné, monumentálne gestá, presne tak, ako to robil pri Louvri.
Benátky 2026: Il Gesto a obraz, ktorý mesto nikdy nedostalo späť
Na aktuálnom, 61. ročníku Venice Biennale, ktorý kurátoruje Koyo Kouoh pod názvom „In Minor Keys“ (9. máj – 22. november 2026), sa JR posunul k ešte odvážnejšiemu gestu. Jeho projekt Il Gesto premieňa fasádu paláca Ca‘ da Mosto na súčasnú reinterpretáciu obrazu Svadba v Káne od Paola Veroneseho.
Táto voľba nie je náhodná, je to priama nadväznosť na jeho vlastnú minulosť. Veronese namaľoval obraz v roku 1563 pre kláštor San Giorgio Maggiore priamo v Benátkach. Meral vyše 32 stôp na dĺžku a zobrazoval biblický zázrak premeny vody na víno. V roku 1797 ho Napoleonovi vojaci doslova odtrhli zo steny, zrolovali okolo valca a odviezli ako vojnovú korisť do Paríža. Aby sa vôbec zmestil na loď, museli ho po ceste rozrezať na kusy a vo Francúzsku znovu zošiť.
Po Napoleonovej porážke mali Francúzi podľa mierovej zmluvy vrátiť ukradnuté umenie späť. Pri Veronesem to odmietli s odôvodnením, že plátno je príliš veľké a krehké na cestu. Namiesto neho poslali do Benátok iný obraz ako náhradu. Veroneseho Svadba v Káne visí v Louvri dodnes, ako vôbec najväčší obraz celej zbierky.
JR túto históriu pozná dôverne, pretože sám raz umelecky riešil osud tej istej budovy. Vybral si totiž obraz, ktorého múzejný domov, teda Louvre, už predtým dvakrát pretváral vlastnými rukami. Mal navyše osobný pobyt priamo v kláštore San Giorgio Maggiore, kde obraz pôvodne visel celé dve storočia.
Dielo pritom nekopíruje biblický výjav doslovne. JR nahradil postavy 174 členmi komunity Refettorio Paris, projektu proti plytvaniu jedlom, ktorý sám spoluzaložil. Z prebytočných potravín sa tam každý večer varí trojchodové menu pre ľudí v núdzi. Zázrak premeny vody na víno sa tak mení na metaforu skutočnej, sociálnej premeny.
Vo vnútri budovy projekt pokračuje monumentálnou tapisériou, ktorú vytvoril majster tkáčstva Giovanni Bonotto pre svoju Fondazione Bonotto. Sám JR opisuje celé dielo ako „sociálny pakt“ s mestom Benátky.
Komu patrí palác, ktorý si JR vybral
Ca‘ da Mosto nie je náhodné miesto, ani z architektonického, ani z historického hľadiska. Je to vôbec najstarší palác na Grand Canal, postavený už v 13. storočí v benátsko-byzantskom štýle. Narodil sa a zomrel tu dokonca slávny prieskumník Alvise Cadamosto, objaviteľ Kapverdských ostrovov, ktorý sa preslávil plavbami pozdĺž západoafrického pobrežia v službách portugalského princa Henricha Moreplavca.
Od 16. do 18. storočia tu fungoval Albergo Leon Bianco, jeden z vôbec prvých hotelov v Európe a dôležitá zastávka na trase Grand Tour. Medzi jeho hosťami sa spomína aj Voltaire, spisovateľ John Ruskin, a dokonca sám cisár Svätej ríše rímskej Jozef II., ktorý sa tu ubytoval v rokoch 1769 a 1775.
Po storočiach chátrania palác kúpili Alessandro Gallo a Francesca Rinaldo, manželský pár stojaci za luxusnou obuvníckou značkou Golden Goose. Premenili ho na dnešný The Venice Venice Hotel, otvorený v roku 2022, ktorý od začiatku fungoval ako kultúrne centrum plné umenia, nielen ako bežný luxusný hotel.
Práve preto je logickým miestom pre JR-ov projekt počas bienále. Umelca navyše dlhodobo zastupuje parížska Galerie Perrotin, ktorá má na svojom zozname aj ďalšie veľké mená ako Takashi Murakami, Maurizio Cattelan či Hans Hartung. JR tak v Benátkach pokračuje v línii svojej práce s pamäťou miest, ktorá siaha od Louvru cez mexickú hranicu až po tento historický palác na Grand Canal.
Il Gesto, JR
Palazzo Ca‘ da Mosto, The Venice Venice Hotel
9. máj – 22. november 2026, v rámci 61. Venice Biennale
