Christo v Gagosian: čo sa stane, keď vzduch dostane tvar

Výstava Christo: Air prebieha v Gagosian London na Grosvenor Hill od 21. mája do 21. augusta 2026. Je to prvá realizácia diela Air Package on a Ceiling, ktoré Christo a Jeanne-Claude navrhli v roku 1968 pre Institute of Contemporary Art vo Philadelphii. Technické obmedzenia vtedy zabránili jeho vzniku. Teraz sa po prvý raz stáva skutočnosťou.

Poznáme Christa naozaj dobre?

Christo Vladimirov Javacheff sa narodil 13. júna 1935 v bulharskom Gabrove. Jeanne-Claude Denat de Guillebon sa narodila v ten istý deň v Casablance v Maroku. Stretli sa v Paríži v roku 1958. Odvtedy tvorili nerozlučný umelecký aj životný pár. Napriek tomu dlho figurovali len pod menom Christo, pretože si mysleli, že dve mená skomplikujú ich reputáciu. Až v roku 1994 začali projekty podpisovať spoločne.

Ich diela majú štyri spoločné znaky. Sú rozmerné, site-specific, závislé od zapojenia publika a dočasné. Zabalili Ríšsky snem v Berlíne, čo trvalo 24 rokov rokovaní a troch zamietnutí nemeckým parlamentom. Zabalili parížsky Pont Neuf v béžovej látke. Roztiahli oponu naprieč koloradským údolím. Pozdĺž 37 kilometrov chodníkov v Central Parku v New Yorku postavili 7 503 oranžových brán. Na jazere Iseo v Taliansku vytvorili plávajúce mólo, po ktorom mohli ľudia kráčať po vode. Každé z týchto diel trvalo maximálne dva týždne. Prirovnávali ich k dúhe.

Jeanne-Claude zomrela v roku 2009. Christo pokračoval sám až do svojej smrti 31. mája 2020 vo veku 84 rokov. Nikdy neprijali sponzorov ani dotácie. Všetky projekty financovali predajom prípravných kresieb a modelov.

Vzduch ako materiál

V šesťdesiatych rokoch začal Christo pracovať s polyetylénom. Priehľadná fólia stiahnutá lanom dávala vzduchu hranicu. Vzduch sa nemenil, no začínal byť viditeľný a začínal zaberať priestor. Dielo Air Package on a Ceiling túto myšlienku prenáša na architektonickú mierku. Zavesená forma meria 16 metrov na dĺžku a 10 metrov na šírku a zostupuje takmer na výšku hlavy. Strop prestáva byť vzdialená stabilná plocha, stiahnutá forma ho prepisuje smerom nadol. Návštevník sa pohybuje v priestore definovanom tlakom, blízkosťou a mierkou.

Súčasťou výstavy sú aj archívne materiály, pôvodný model z roku 1968, prípravné kresby a koláže, ktoré dokumentujú vývoj projektu od jeho voľne stojacej, balónovitej podoby až po finálnu zavesenú konfiguráciu.

V druhej sále je po tridsiatich rokoch mimo verejného priestoru vystavené dielo Wrapped Automobile, Volvo PV-544 z roku 1981. Auto kedysi patrilo obchodníkovi s umením Sergeovi De Bloe, priateľovi Christa a Jeanne-Claude. Kupoval si nové auto, no nechcel, aby to staré skončilo na šrotisku, pretože k nemu mal citový vzťah. Požiadal preto Christa, aby ho zabalil ako umelecké dielo. Christo ho zabalil v bruselskom autoservise a potom vystavil v Berlíne.

Krajčíri budov

Filozof Osman Nemli ich vo Fashion Studies Journal nazval krajčírmi budov a mesta. Je to presný opis. Ich diela boli šité na mieru konkrétnemu miestu, obklopovali ho, prepletali sa s ním a menili jeho význam. Zabalený Reichstag bol dar čakajúci na rozbalenie, symbol zjednoteného Nemecka v roku 1995. Plávajúce mólo na jazere Iseo bolo prehliadkovým mólom pre tisíce ľudí. Oranžové brány v Central Parku zmenili každodennú trasu newyorčanov na niečo, čo pred tým neexistovalo.

Keď látka zakryla Reichstag, jeho malé sochy, stĺpy, oblúky a detaily zmizli. Ostala len čistá architektonická forma, samotná podstata budovy. Zabaľovanie ako zjavenie skrz skrytie. Christo sám raz povedal, že každá interpretácia je legitímna, aj tá najkritickejšia. Keď je totiž každá interpretácia legitímna, každý je prizvaný k dielu. A práve to je podmienka akejkoľvek demokratickej verejnej sféry.

Čo ešte v Gagosian

Ak plánuješ výlet do Londýna alebo New Yorku, Gagosian má tento rok otvorených niekoľko ďalších výstav. V New Yorku na 980 Madison Avenue je do 31. júla výstava Marcel Duchamp, muža, bez ktorého by neexistoval dada, minimalizmus ani pop art. Vedľa nej visí výstava raných prác Roberta Rauschenberga z kolekcie Cy Twomblyho. V Ríme Gagosian vystavuje Francescu Woodman, americkú fotografku, ktorá zomrela v roku 1981 vo veku 22 rokov a za sebou nechala vyše 800 čiernobielych autoportrétov. V Londýne na Davies Street beží do 5. septembra výstava losangelskeho umelca Alexa Israela.

Vzduch po jeho smrti

Výstava Christo: Air nie je retrospektíva. Je to priestor, kde sa myšlienka, ktorá čakala takmer šesťdesiat rokov, konečne stala fyzickou realitou. Christo nie je len umelec, ktorého poznáme z fotografií zabalených budov. Je to mysliteľ, ktorý sa celý život pýtal, čo sa stane, keď dáme hranicu niečomu, čo hranice nemá. Vzduch, priestor, mestá, ríšske snemy. Odpoveď bola vždy rovnaká: začneme to vidieť.