Dá sa zvuk použiť ako stavebný materiál? Rakúsky umelec a architekt Bernhard Leitner skúma túto otázku od roku 1969. Jeho výstava SOUNDSPACESCULPTURE vo viedenskej Secession potrvá do 22. novembra 2026.

Kocka z vody a zvuku
Stred hlavnej sály zaberá nové dielo Wasser Würfel / Wand Wellen (2026), ktoré Leitner vytvoril priamo pre Secession. Je to kocka zo smrekového dreva s rozmermi približne päť krát šesť metrov, ktorou vedú priehľadné PVC hadice. Zvuk vody v nich pritom putuje podľa presnej choreografie. 48-kanálová skladba tak kreslí do priestoru krátke aj dlhé línie a vlny v rôznom rytme.

Tvar kocky totiž odpovedá na samotnú sálu, ktorú určuje mriežka: terazzo podlaha, sklenený strop aj kazetové dvere. Nad strednou časťou skleneného stropu je navyše osem reproduktorov, ktoré vytvárajú vodorovnú zvukovú plochu. Pretína ju zároveň zvislá zvuková os, ktorá vedie od stropu až k podlahe pred kockou.

Počúvať telom
Zadná časť výstavy je venovaná tomu, čo Leitner nazýva počúvanie telom (Körper Hören). Zvuk podľa neho nevnímame len ušami, ale celým telom.


Na Ton-Liege / Sound Chair (1975, socha 2022) si návštevník ľahne a zvuk prúdi medzi dvomi reproduktormi, jedným pri hrudi a druhým pri nohách. V diele Pulsierende Stille 2 (2026) zasa visia tri páry kovových platí. Reproduktory na nich vydávajú nízke frekvencie 75, 84 a 92 hertzov, ktoré zvonka takmer nepočuť. Kto prechádza pomedzi platne, vníma preto pulzujúci priestor.

Päť desaťročí
Bernhard Leitner sa narodil v roku 1938 vo Feldkirchu a vo Viedni vyštudoval architektúru. Potom v roku 1969 odišiel do New Yorku, kde pracoval ako urbanista a zároveň začal skúmať vzťah zvuku a priestoru. Už vtedy navrhol Soundcube, teoretický model kocky s mnohými reproduktormi. Nová kocka v Secession sa k nemu vracia.

Leitner je navyše jedným z priekopníkov zvukového umenia. V rokoch 1987 až 2005 zároveň viedol ateliér transmediálneho umenia na Universität für angewandte Kunst vo Viedni. Výstava okrem toho ukazuje aj jeho začiatky: skice, modely z akrylátového skla a fotografie z pokusov so zvukom a telom zo 70. rokov, napríklad Ton-Anzug / Sound Suit (1975), kombinézu s reproduktormi.




Zvuk pri Klimtovi
Leitnerova práca však pokračuje aj v miestnosti s Beethovenovým vlysom Gustava Klimta (1902), ktorý je v Secession natrvalo. Inštalácia Raumreflexion / Space Reflection (2010) tam z bielej parabolickej misy vysiela štyri vysoké tóny k stropu a do miestnosti.

V ďalších sálach
Súčasne sú v Secession ďalšie dve výstavy. Švédska umelkyňa Lap-See Lam v projekte 192 Wing Lok Street spája ručne fúkané sklo, inštaláciu a zvuk a pritom vychádza z kolektívnych aj osobných príbehov. Kurátorom výstavy je Haris Giannouras. Američan JJJJJerome Ellis zasa pokryl steny kalendárom na papieri. Na každý deň výstavy teda pripadá jeden list s menami zotročených ľudí, ktorí sa v rokoch 1673 – 1886 oslobodili. Kurátorkou je Bettina Spörr.



