Veľvyslanectvo Talianska v Berlíne ukazuje až do 25. septembra nezvyčajné stretnutie. Caravaggiovo dielo Mária Magdaléna v extáze (okolo 1606) tu visí vedľa novej sochy belgickej umelkyne Berlinde De Bruyckere. Ide totiž o prvú verejnú prezentáciu tohto Caravaggiovho obrazu v Nemecku vôbec. Výstavu pripravil Offsite Arts v partnerstve s Veľvyslanectvom Talianska, kurátorsky ju viedli Tjioe Meyer-Hecken a Felipe Schwager. Vstup je voľný.
Dvaja umelci, štyri storočia, jedno telo
Caravaggio namaľoval Máriu Magdalénu v roku 1606, krátko po tom, čo v Ríme v súboji zabil muža a musel utiecť z mesta. Obraz patrí do jeho neskorého, redukovaného obdobia. Takmer všetko výpravné z neho totiž odstránil, žiadne prostredie, žiadne symbolické atribúty, len postava vynárajúca sa z tmy. Hlava jej padá dozadu, ruky má voľne zopnuté, telo zavesené medzi odovzdaním a vedomím.
Namiesto biblickej scény tak Caravaggio zachytáva stav, v ktorom sa duchovné vytrženie a ľudská zraniteľnosť stávajú nerozlíšiteľnými. Pracoval podľa modelu a s ostrým bočným svetlom, sväté témy preto dostávali telá a tváre obyčajných ľudí.
O štyri storočia neskôr pristupuje k tej istej postave De Bruyckere cez fyzický jazyk hmoty. Jej dielo M.M. MMXXVI, teda Maria Magdalena 2026, vzniklo priamo pre túto berlínsku prezentáciu a nadväzuje na jej dlhšiu sériu Liggende Arcangelo. Vytvorila ho z vosku, linolea, vlasov a dreva, materiál tak nesie na sebe stopy dotyku, váhy a času. Telo a jeho podstavec splývajú do jedného, podstavec je totiž roztrhaný, stmavnutý a poskladaný do záhybov, evokuje zároveň drapériu látky aj poranenú kožu. Tmavé stopy na pätách naznačujú dlhú cestu a telo dotlačené na hranicu vydržania.
Presah: sochárka, ktorá sa celý život vracia k zraniteľnému telu
Berlinde De Bruyckere sa narodila v roku 1964 v belgickom Gente, kde dodnes žije a tvorí. Zastupujú ju galérie Hauser & Wirth a Galleria Continua. Je dcérou mäsiara, a práve táto skúsenosť sa premieta do jej celoživotného záujmu o fyzické utrpenie a zranenú telesnosť.
Belgicko reprezentovala na Benátskom bienále v roku 2013, vystavovala aj na Istanbulskom bienále. Vo svojej tvorbe pracuje s vlnou, kožou zvierat, drevom a voskom, teda materiálmi, ktoré dokážu niesť váhu aj krehkosť naraz. O svojej práci povedala, že chce ukázať, aké bezmocné dokáže byť ľudské telo. Podľa nej to však nie je dôvod na strach, môže to byť aj krásne.
Stretnutie na diplomatickej pôde
Prezentácia sa koná priamo v priestoroch veľvyslanectva, nie v múzeu, čo jej dodáva intímny a zámerne neočakávaný charakter. Taliansky veľvyslanec Fabrizio Bucci pri otvorení zdôraznil premenu veľvyslanectva na otvorený kultúrny priestor, schopný podporovať nové formy vyjadrenia.
Kam a kedy
Veľvyslanectvo Talianska v Berlíne, Hiroshimastraße 1. Výstava je prístupná do 25. septembra 2026, vstup voľný, po predchádzajúcej dohode.
