Courbet výstava I, Gustave Courbet: Painter and Rebel beží v Museum Folkwang v Essene od 17. júla do 8. novembra 2026. Vyše sto päťdesiat rokov po tom, čo Courbet vyhlásil, že maľba má zobrazovať iba to, čo umelec skutočne vidí, patrí dodnes medzi najväčších narušiteľov konvencií moderného umenia. Na deväťsto štvorcových metroch výstava predstavuje približne deväťdesiat diel.
Courbet výstava: realizmus ako politický postoj
Courbet (1819 až 1877) sa odmietal držať idealizovaných historických malieb a akademických konvencií svojej doby. Namiesto toho maľoval robotníkov, krajiny, priateľov, samého seba, teda realitu každodenného života. Jeho realizmus nebol len štýlom, bol politickým postojom, ktorý spochybňoval umeleckú hierarchiu a zároveň reagoval na sociálne napätie svojej doby. Práve toto politické angažovanie ho napokon prinútilo v roku 1873 opustiť Paríž a odísť do Švajčiarska ako politický utečenec.
Na výstavu prišli výnimočné zápožičky z Musée d’Orsay, Metropolitného múzea, Kunstmuseum Bern, Alte Nationalgalerie, Leopold Museum aj Musée Fabre. K najočakávanejším dielam patrí L’Origine du monde z roku 1866, obraz, ktorý sa mimo Francúzska požičiava len zriedka a dodnes vyvoláva diskusiu.
Meno, ktoré patrí ríši mŕtvych
Názov Folkwang nepochádza z ničoho súčasného, ale zo staronórskej mytológie. Fólkvangr bola lúka mŕtvych, ktorej vládla bohyňa Freya. Múzeum tento názov prevzalo od svojho zakladateľa, zberateľa a mecéna Karla Ernsta Osthausa, ktorý v roku 1902 založil pôvodné súkromné múzeum v meste Hagen. Dnešné Museum Folkwang vzniklo až v roku 1922 zlúčením tejto súkromnej zbierky s vtedajším Essenským múzeom umenia.
Múzeum, ktoré nacisti takmer zničili
V tridsiatych rokoch patrilo Folkwang k najvýznamnejším zbierkam moderného umenia na svete. Keď sa k moci dostali nacisti, z múzea odstránili vyše tisícdvesto diel, medzi nimi práce Cézanna, Matissa aj Muncha, ako súčasť celoštátnej čistky takzvaného zvrhlého umenia. Približne päťtisíc diel, ktoré sa nepodarilo predať, napokon skončilo v ohni. Múzeum sa dodnes tieto diela právne nesnaží získať späť, keďže ich odobratie bolo v tom čase podľa nemeckého práva legálne.
Courbet výstava v budove od Davida Chipperfielda
Súčasnú budovu, v ktorej výstava beží, navrhol britský architekt David Chipperfield. V medzinárodnej súťaži v roku 2007 zvíťazil nad návrhmi Davida Adjaye, Volkera Staaba aj Zahy Hadid. Nové krídlo pridalo múzeu šestnásťtisíc štvorcových metrov a otvorili ho v januári 2010, presne v roku, keď sa Essen a celý Porúrsky región stali Európskym hlavným mestom kultúry. Rekonštrukciu za päťdesiatpäť miliónov eur financovala nadácia rodiny Kruppovcov. Je to ten istý architekt, ktorý neskôr viedol aj rekonštrukciu Neue Nationalgalerie v Berlíne, kde donedávna bežala výstava Brancusi.
Courbetova maľba vedľa fotografie
Museum Folkwang má vo vlastnej zbierke aj významnú fotografickú kolekciu, dnes s vyše päťdesiattisíc fotografiami. Práve preto na výstave visia historické snímky priekopníkov ako Gustave Le Gray a Henri Le Secq priamo vedľa Courbetových krajiniek a zátiší. Porovnanie ukazuje, že realizmus sa rodil súbežne, cez štetec maliara aj cez objektív fotografa.
Výstavu navyše sprevádza aj digitálny sprievodca s názvom Courbetorial, ktorý múzeum pripravilo v spolupráci s viedenským Leopold Museum ako doplnkový, prehĺbený pohľad na jednotlivé diela a témy výstavy.
Architekt, ktorého si žiadajú múzeá po celom svete
David Chipperfield patrí medzi najžiadanejších architektov súčasnosti. Okrem Museum Folkwang a Neue Nationalgalerie v Berlíne má na konte aj prestavbu Neues Museum na berlínskom Múzejnom ostrove, Saint Louis Art Museum v USA, čínske Liangzhu Museum, aj rozšírenie curyšského Kunsthaus. Naprieč všetkými týmito realizáciami sa opakuje rovnaký rukopis, teda strohá, tichá architektúra, ktorá dáva priestor samotným vystaveným dielam.
