Snøhetta: 10 budov, ktoré musíte poznať

Nórsky ateliér Snøhetta vznikol v roku 1987 v Osle. Založila ho skupina mladých tvorcov okolo Kjetila Thorsena a Craiga Dykersa, spájajúca architektúru a krajinný dizajn. Meno si zvolili podľa najvyššej hory národného parku Dovrefjell. Od začiatku ich totiž spájala jedna myšlienka: krajinná architektúra nesmie byť len dodatok k budove, ale rovnocenná súčasť jedného konceptu.

Prelomový moment prišiel v roku 1989, keď ateliér vyhral súťaž na obnovu Alexandrijskej knižnice v Egypte. Táto stavba im následne otvorila dvere k väčším projektom po celom svete. Dnes má Snøhetta štúdiá od Osla po Šanghaj a k jej podpisu patrí kombinácia dramatického prírodného kontextu, skla, kameňa a dreva.

1. Norwegian National Opera and Ballet (Oslo, 2008)

Po streche opery sa dá vyjsť pešo až na samotný vrchol. Funguje totiž ako verejné námestie nad fjordom. Práve táto budova získala Mies van der Rohe Award aj European Prize for Urban Public Space. Stala sa tak akýmsi zakladajúcim dokumentom filozofie ateliéru: architektúra ako súčasť verejného priestoru, nie uzavretý objekt.

2. San Francisco Museum of Modern Art, rozšírenie (2016)

Nová krídlová prístavba múzea má zvlnenú bielu fasádu z FRP, teda z polyméru vystuženého vláknami. Inšpirovali ju hmla a vlny zálivu San Francisca. Pôvodnú budovu SFMOMA z roku 1995 navrhol švajčiarsky architekt Mario Botta, známy prísnou geometriou a pruhovaným tehlovým murivom.

Snøhetta zámerne postavila presný opak: mäkkú, organickú formu bez jediného pravého uhla, ktorá vedľa Bottovej stavby pôsobí takmer ako živý organizmus vedľa geometrického monumentu.

3. National September 11 Memorial Museum Pavilion (New York, 2014)

Pavilón nad vstupom do podzemného múzea 9/11 zachytáva ticho a pamäť. Súčasťou konštrukcie sú dva pôvodné oceľové trojzubce, ktoré kedysi niesli fasádu Dvojičiek od architekta Minoru Yamasakiho. Prežili zrútenie veží a dnes stoja priamo vo vstupnej hale ako fyzický pozostatok pôvodnej budovy. Aj samotná fasáda pavilónu má zámerne nepravidelný, akoby zranený tvar, ktorý tento kontrast medzi krehkosťou a odolnosťou ešte zosilňuje.

4. Lascaux IV, International Centre for Cave Art (Montignac, Francúzsko, 2016)

Centrum zasvätené pravekým maľbám z jaskyne Lascaux sa doslova zarezáva do svahu ako zlomenina v krajine. Na expozícii navyše spolupracovali s britským štúdiom Casson Mann. To navrhlo interaktívnu časť venovanú samotným jaskynným maľbám.

5. Under (Lindesnes, Nórsko, 2019)

Under je prvá podmorská reštaurácia v Európe. Zároveň ide o jednu z vizuálne najpôsobivejších stavieb ateliéru vôbec. Betónová konštrukcia sa čiastočne ponára pod morskú hladinu a funguje popritom ako umelý útes. Jej drsný povrch postupne osídľujú mušle a riasy, čím sa budova doslova stáva súčasťou morského ekosystému.

6. Blanton Museum of Art, Grounds Redesign (Austin, Texas, 2023)

Snøhetta premenila vonkajšie priestory múzea na Univerzite v Texase. Pridala k nim dvanásť trojposchodových kvetinovo tvarovaných tienidiel, ktoré spolu tvoria pavilón Gene a Jerry Ellis. Za slnečných dní vrhajú na dlažbu hravý bodkovaný vzor svetla, počas dažďa naopak zbierajú a filtrujú vodu, ktorou sa zavlažujú okolité pôvodné texaské rastliny.

Areál pritom skrýva ešte jeden zaujímavý kúsok architektúry, tentoraz od úplne iného tvorcu. Priamo vedľa múzea stojí Austin, jediná budova, akú kedy navrhol maliar Ellsworth Kelly. Koncept jej daroval Blantonovmu múzeu v roku 2015, inšpirovaný románskym a byzantským umením, ktoré študoval v Paríži. Kaplnkovitá kamenná stavba s farebnými vitrážami sa tak radí k tradícii umelcami navrhnutých sakrálnych priestorov, akými sú aj Rothko Chapel či Matisseho kaplnka vo Vence. Otvorili ju v roku 2018, po zbierke, ktorá napokon vyrástla na 23 miliónov dolárov.

Tienenie od Snøhetty tu teda nefunguje len prakticky, ale stáva sa súčasťou širšieho celku, v ktorom sa súčasná architektúra stretáva s umelcovou vlastnou predstavou posvätného priestoru.

7. Shanghai Grand Opera House (v dokončovaní)

Shanghai Grand Opera House je najväčší aktuálny ázijský projekt ateliéru. Na jeho streche stoja tri hranaté pavilóny, spod ktorých vybieha špirálovitá lamelová konštrukcia privádzajúca svetlo a vzduch do podzemných priestorov. Celá strecha zároveň funguje ako verejné priestranstvo prístupné pešo, podobne ako v Osle – len v úplne inom meradle a inej klíme. Projekt vzniká desať rokov, od roku 2016 do plánovaného dokončenia v roku 2026, a patrí medzi najsledovanejšie kultúrne stavby súčasnej Číny.

8. Times Square, redizajn (New York, 2017)

Tu Snøhetta nenavrhovala budovu, ale celý verejný priestor. Premenila preplnenú dopravnú križovatku na pešiu zónu s vlastným dláždením a mestským mobiliárom. Ide o dôkaz, že krajinná architektúra dokáže zmeniť charakter mesta rovnako radikálne ako akákoľvek stavba.

9. Ford Central Campus / Ford World Headquarters (Dearborn, Michigan, 2025)

Nová centrála Fordu nahrádza legendárny Glass House. Ten bol ikonickou budovou americkej korporátnej architektúry z polovice 20. storočia. Snøhetta tak nadväzuje na dedičstvo modernizmu presne v momente, keď firma potrebovala symbolicky reštartovať vlastnú identitu.

10. 550 Madison Avenue, Garden (New York) a prekvapivé stretnutie s Philipom Johnsonom

Najzaujímavejší presah nechávam na záver. Budova na 550 Madison Avenue niesla pôvodne meno AT&T Building z roku 1984. Navrhli ju Philip Johnson a John Burgee. Patrí medzi najslávnejšie postmodernistické stavby v USA, preslávila sa svojím chippendale vrcholom pripomínajúcim historický nábytok. Snøhetta do nej následne vložila nové verejné átrium a záhradu na úrovni ulice.

Ide teda o priame stretnutie dvoch úplne odlišných architektonických jazykov v jednej budove. Prísny, symbolicky nabitý postmodernizmus Johnsona stojí oproti organickej, prírodou inšpirovanej estetike Snøhetty. Presne tento druh dialógu naprieč generáciami robí architektúru zaujímavou.

Čo majú Snøhetta budovy spoločné

Naprieč všetkými desiatimi stavbami sa opakuje to isté. Krajina, verejný priestor a prírodný kontext totiž nie sú u Snøhetty dodatočná dekorácia. Sú naopak rovnocennou súčasťou návrhu od prvého náčrtu. Práve preto ateliér funguje rovnako presvedčivo pri opere vo fjorde, reštaurácii pod hladinou mora aj vo vstupnej hale newyorského mrakodrapu z 80. rokov.