Guggenheim Abu Dhabi s architektúrou Franka Gehryho zloženou z kužeľovitých kovových a sklenených tvarov na brehu mora

Abu Dhabi: nový Guggenheim a Frank Gehry

11. december 2026 je dátum, ktorý definitívne posunie Abu Dhabi medzi svetové kultúrne metropoly. V ten deň totiž otvorí svoje brány Guggenheim Abu Dhabi – múzeum postavené presne na hranici púšte a mora, na ostrove Saadiyat.

Guggenheim Abu Dhabi je múzeum moderného a súčasného umenia, ktoré prepája kultúry a oslavuje tvorbu od 60. rokov po súčasnosť. Nachádza sa na Saadiyat Island, teda presne v bode, kde sa stretáva pevnina s morom.

Guggenheim Abu Dhabi vo výstavbe, s viditeľnou fasádou od Franka Gehryho na konci polostrova obklopeného vodou
Guggenheim Abu Dhabi, pohľad zvonku. Foto: © Guggenheim Abu Dhabi.

Frank Gehry a jeho posledná veľká budova

Múzeum navrhol Frank Gehry, laureát Pritzkerovej ceny, na tomto múzeu pracoval prakticky celý zvyšok kariéry. Desať sochárskych kužeľov sa nad ním týči do výšky 88 metrov – deväť z nerezovej ocele, jeden z ónyxu a skla – a po dokončení pôjde o najväčší Guggenheim na svete.

Projekt čakal na svoje otvorenie dvadsať rokov: prvýkrát ho oznámili v roku 2006, výstavba sa medzitým na niekoľko rokov úplne zastavila. Gehry sa napokon dokončenia nedožil, zomrel v decembri 2025 vo veku 96 rokov.

Prirodzene sa tak núka porovnanie s jeho najznámejším dielom, Guggenheim Bilbao (1997), ktorý doslova zmenil osud celého mesta a dal vzniknúť pojmu „Bilbao efekt“. Otázkou zostáva, či niečo podobné čaká aj Abu Dhabi – hoci na rozdiel od Bilbaa tu nejde o záchranu upadajúcej ekonomiky, ale o odlíšenie sa od okolitých ropných štátov.

Kužele pritom nie sú len gesto. Pripomínajú presypaný piesok aj morské vlny, no zároveň slúžia ako prirodzené vetranie a tieň – budova tak doslova dýcha s krajinou, na ktorej stojí.

Detail vstupného pilóna Guggenheim Abu Dhabi s nápisom v arabčine a angličtine vedľa kovovej a sklenenej konštrukcie budovy
Guggenheim Abu Dhabi, detail vstupu. Foto: © Guggenheim Abu Dhabi.
Detail kovovej a sklenenej konštrukcie kužeľovej veže počas výstavby, s perforovanou kupolou v pozadí a panorámou mesta
Guggenheim Abu Dhabi, detail konštrukcie počas výstavby. Foto: © Guggenheim Abu Dhabi / AD.

Súostrovie Guggenheimov

Guggenheim Abu Dhabi sa stáva súčasťou širšej „súostrovnej“ rodiny múzeí Guggenheim. K newyorskému domovskému múzeu od Franka Lloyda Wrighta (1959) a Peggy Guggenheim Collection v Benátkach tak pribúda ďalšia pobočka po vzore Guggenheim Bilbao.

Každá z týchto pobočiek si síce zachováva vlastnú identitu formovanú miestnym kontextom. Spoločná im však zostáva filozofia zbierky – umenie od 60. rokov po súčasnosť. Abu Dhabi tak získava vlastnú, lokálne zakotvenú verziu tejto globálnej značky.

Táto expanzná stratégia si zároveň dlhodobo vyslúžila aj kritiku. Týka sa najmä licencovania mena Guggenheim do zahraničia a pracovných podmienok robotníkov, ktorí budovali kultúrne inštitúcie na Saadiyat Islande. Ide o tému, ktorú organizácie ako Human Rights Watch dlhodobo sledujú v súvislosti s výstavbou na celom ostrove.

Letecký pohľad na Saadiyat Cultural District v Abu Dhabi s budovou Louvre Abu Dhabi na brehu mora a rozostavanými susednými múzeami
Saadiyat Cultural District, Abu Dhabi. Zdroj: Experience Abu Dhabi.

Saadiyat Cultural District: susedia

Guggenheim Abu Dhabi nevzniká na Saadiyat Islande osamote. Pripája sa totiž ku komunite múzeí a kultúrnych inštitúcií, ktorá tu už funguje – Louvre Abu Dhabi (architekt Jean Nouvel, 2017), Zayed National Museum, Natural History Museum Abu Dhabi a teamLab Phenomena Abu Dhabi.

Práve táto kombinácia inštitúcií robí zo Saadiyat Cultural District jeden z najambicióznejších umelo vytvorených kultúrnych klastrov na svete. Dá sa prirovnať napríklad k Museum Island v Berlíne, kde postupne vznikalo zoskupenie múzeí na jednom mieste už od 19. storočia. Rozdiel je v tom, že Saadiyat vzniká naraz, v priebehu jedného desaťročia, ako súčasť premysleného štátneho plánu.

Katarská národná knižnica od OMA v podvečernom svetle, s presklenou diamantovou fasádou a veľkorysou strechou
Qatar National Library, architekt: OMA / Rem Koolhaas. Foto: Iwan Baan.

Prečo práve Abu Dhabi

Za celým projektom stojí jasná stratégia: diverzifikovať ekonomiku mimo ropy prostredníctvom kultúry a turizmu. Umenie sa tu stáva nástrojom „mäkkej moci“ a ekonomickej budúcnosti rovnako, ako boli kedysi ropné polia nástrojom moci hospodárskej.

V tomto smere Abu Dhabi priamo konkuruje susednému Kataru, ktorý na podobnú stratégiu vsadil o niečo skôr. Urobil tak napríklad prostredníctvom Katarskej národnej knižnice (architekt Rem Koolhaas / OMA) alebo vzdelávacieho a inovačného centra M7. Zálivové štáty tak medzi sebou v posledných rokoch vedú akúsi „umeleckú diplomaciu“. Ikonická architektúra a veľké medzinárodné značky ako Louvre či Guggenheim v nej slúžia ako nástroj medzinárodnej viditeľnosti a prestíže.

Interiér Katarskej národnej knižnice s terasovito odstupňovanými regálmi kníh vlnisto stúpajúcimi od centrálneho priestoru smerom nahor
Qatar National Library, interiér. Foto: Iwan Baan.

Praktické informácie

📍 Saadiyat Cultural District, Abu Dhabi
🗓️ Otvorenie: 11. december 2026

Zdroj: Guggenheim Abu Dhabi / DCT Abu Dhabi / Saadiyat Cultural District. Foto: Courtesy Guggenheim Abu Dhabi.