RICHARD PRINCE « The ALBERTINA Museum Vienna

Summer Art Trail 2026: Europe

Európske galérie majú toto leto výstavy, ktoré by ste si nemali nechať ujsť. Prvá rakúska retrospektíva Anni Albers, rozsiahla retrospektíva Stana Filka v Salzburgu, najväčšia sólová výstava Antonyho Gormleyho v kontinentálnej Európe, Richard Prince súčasne vo Viedni aj Benátkach a prvá veľká výstava Camille Henrot v Škandinávii.

Viedeň

Viedeň má toto leto tri výstavy, ktoré presahujú rámec klasickej galérinej prehliadky.

V Belvederi beží do 16. augusta prvá rakúska retrospektíva Anni Albers, nemecko-americkej umelkyne a dizajnérky (1899–1994), ktorá prešla Bauhausom, Black Mountain College aj vlastnou textilnou teóriou. Albers tvrdila, že tkáčstvo je najrozvinutejšia forma architektonického myslenia. Výstava to dokazuje na celej jej kariére.

Čiernobiela archívna fotografia Anni Albers pri práci na tkanom diele, umelkyňa drží drevený rám a pozerá sa na textilnú kompozíciu
Anni Albers pri práci. Foto: Josef and Anni Albers Foundation, courtesy Belvedere, Vienna

V Albertine je do 16. augusta Richard Prince, americký umelec (nar. 1949), ktorý sa preslávil tým, že predfotografoval Marlboro reklamy s cowboyom tak dlho, kým z nich zmizla značka. Zostal len mýtus. Výstava zahŕňa vyše 150 diel od sedemdesiatych rokov po súčasnosť.

Inštalačný pohľad na výstavu Richarda Princea v Albeline vo Viedni s veľkoformátovými čiernobielymi fotografiami tvárí s okuliarmi na stene a sklenenou vitrínou s archívnymi materiálmi v popredí
Richard Prince, inštalačný pohľad, Albertina, Viedeň, 2026. Foto: Rainer Iglar, courtesy The Albertina Museum, Vienna

V Secession je do 30. augusta Mire Lee, kórejská umelkyňa (nar. 1988) žijúca medzi Amsterdamom a Soulom. Jej inštalácie, v ktorých motory trhajú silikón a oceľové konštrukcie akoby dýchajú, stierajú hranicu medzi strojom, telom a dušou.

Inštalačný pohľad na dielo Mire Lee The Heart of My Machine is Golden Lead v Secession vo Viedni s veľkým priemyselným miešačom betónu a červenými vláknami zavesénými zo stropu
Mire Lee, The Heart of My Machine is Golden Lead, inštalačný pohľad, Secession, Viedeň, 2026. Foto: Iris Ranzinger
Budova Viedenskej Secesie so zlatou kupolou z pozlátených bobúľ laurelu a nápisom Ver Sacrum na fasáde za slnečného dňa
Viedenská Secesia. Foto: Getty Images

Salzburg

Museum der Moderne Salzburg má súčasne dve výnimočné výstavy.

Do 7. februára 2027 beží retrospektíva Stana Filka, jedného z najradikálnejších protagonistov stredoeurópskej neoavantgardy. Filko sa narodil v roku 1937 vo Veľkej Hradnej na Slovensku a od šesťdesiatych rokov z Bratislavy budoval tvorbu, ktorá spájala utópiu, vedu a spirituálnu skúsenosť. V roku 1982 ušiel pred komunistickým režimom do New Yorku. Výstava 12 Chakras of Becoming zahŕňa diela zo všetkých období, od raných malieb a konceptuálnych experimentov až po imerzívne prostredia a veľkoformátové sochy.

Inštalačný pohľad na výstavu Stana Filka 12 Chakras of Becoming v Museum der Moderne Salzburg s farebnými grafikami na stene a červeným objektom na sklenej podlahe v popredí
Stano Filko, 12 Chakras of Becoming, inštalačný pohľad, Museum der Moderne Salzburg, 2026. Foto: wildbild, Herbert Rohrer,
courtesy The Estate of Stano Filko a Layr, Vienna

Do 13. septembra je v tom istom múzeu prvá rakúska retrospektíva Charlotte Perriand, francúzskej architektky a dizajnérky (1903–1999), ktorá spolupracovala s Le Corbusierom a stala sa jednou z najvplyvnejších postáv moderného dizajnu. Cassina je partnerom výstavy, keďže od roku 1978 vyrába reprodukcie jej nábytku.

Inštalačný pohľad na výstavu Charlotte Perriand v Museum der Moderne Salzburg s dreveným nábytkom na ružovej podlahe a veľkoformátovou čiernobielou fotografiou interiéru v pozadí
Charlotte Perriand, Modern Living: Design, Photography, Architecture, inštalačný pohľad, Museum der Moderne Salzburg, 2026.
Foto: wildbild, Herbert Rohrer, © Archives Charlotte Perriand, Bildrecht Vienna

Mníchov

Haus der Kunst otvára 17. júla výstavu Tomása Saracena Ancestral Futures, ktorá potrvá do 7. februára 2027. Argentínsky umelec (nar. 1973) žijúci v Berlíne spája umenie, architektúru a vedu. Výstava vychádza z jeho dlhodobého výskumu Aerocene a Arachnophilia a z novej spolupráce s jedenástimi pôvodnými komunitami Red Atacama v Argentíne, ktoré bojujú proti ťažbe lítia a jej dopadom na vodné cykly regiónu. V Haus der Kunst sa to materializuje do sôch poháňaných vzduchom, multidruhovým habitatom a priestorových prostredí.

Vizualizácia projektu Aerocene od Tomása Saracena s bielymi nafúknutými sférami odrážajúcimi sa v zrkadlovej hladine vody pod oblačnou oblohou, v popredí drobné siluety ľudí
Tomás Saraceno, Ancestral Futures, Haus der Kunst, Mníchov, 2026. Foto: Studio Tomás Saraceno

V Lenbachhaus beží do 20. septembra výstava dánskeho konceptuálneho umelca Jeppeho Heina, ktorého práca skúma vzťah medzi telom, pohybom a priestorom cez zrkadlá, fontány a interaktívne objekty. Lenbachhaus je zároveň domovom najväčšej zbierky skupiny Der Blaue Reiter na svete, Kandinskyho, Marca, Münterovej a Mackeho, preto výstava Beyond the World: The Blue Rider, ktorá potrvá až do 5. septembra 2027, stojí za osobitnú zmienku.

Zürich

Kunsthaus Zürich má toto leto tri silné výstavy.

Do 16. augusta Kerry James Marshall: The Histories. Americký maliar (nar. 1955) sa celú kariéru venuje zaraďovaniu čiernych Američanov do dejín maľby, kde historicky chýbali. Jeho veľkoformátové plátna pracujú s tradíciou európskeho maliarstva a zároveň ju radikálne prepisujú.

Do 23. augusta Marisol, venezuelsko-americká sochárka a performerka (1930–2016), ktorá spolupracovala s Warholom a spájala pop art s ľudovým umením. Bola jednou z mála žien, ktoré sa presadili v newyorskej scéne šesťdesiatych rokov.

Južná fasáda rozšírenia Kunsthaus Zürich od Davida Chipperfielda za súmraku, osvetlené interiéry presvitajú cez vertikálne stĺpy kamennej fasády, v popredí prechádzajúce autá
Kunsthaus Zürich, rozšírenie David Chipperfield Architects, 2021. Foto: Noshe, courtesy Wallpaper*

Do 25. októbra Vilhelm Hammershøi: The Eye That Listens. Dánsky maliar (1864–1916), ktorý z prázdnych izieb, zatvorených dverí a žien videných zozadu urobil celý svet. Jeho tlmené sivé interéry pripomínajú Whistlera a predbiehajú Morandiho. Prvá kompletná výstava v Švajčiarsku.

Antverpy

FOMU vystavuje do 23. augusta vyše sto fotografií a videí Carrie Mae Weems, americkej umelkyne (nar. 1953), ktorá vstupuje do vlastných fotografií ako subjekt, sprievodkyňa aj múza. Ide o prvú komplexnú belgickú retrospektívu jej tvorby. Súčasťou je Kitchen Table Series z roku 1990 aj nová séria Preach z roku 2024.

Päť fotografií z výstavy .tiff 2026 vo FOMU v Antverpách, diela Anthonyho Ngoya, Chloé Azzopardi, Yaqine Hamzaoui, Teóa Bechera a Natalie Malisse
.tiff 2026, FOMU, Antverpy. Foto: Anthony Ngoya, Chloé Azzopardi, Yaqine Hamzaoui, Teó Becher, Natalie Malisse

V KMSKA je do 20. septembra najväčšia sólová výstava Antonyho Gormleyho v kontinentálnej Európe. Britský sochár (nar. 1950) je známy predovšetkým figurálnymi sochami z kovu, ktoré kladie do krajiny, na strechy budov alebo priamo do galerijného priestoru tak, aby si divák uvedomil vlastné telo v priestore. Výstava Geestgrond, čo v holandčine znamená duchová pôda, zaberá celé múzeum vrátane historických sál.

Kodaň

Copenhagen Contemporary vystavuje do 31. decembra 2026 Camille Henrot: Paper Planes, najväčšiu sólovú výstavu tejto francúzskej umelkyne (nar. 1978) v Škandinávii. Henrot získala v roku 2013 Strieborného leva na Benátskom bienále a jej tvorba spája film, maľbu, bronz aj kresbu. Ústredným dielom je nový film In the Veins, nakrútený v Guatemale, Kostarike a Arizone, ktorý prepája rehabilitáciu zvierat so starostlivosťou o malé deti.

Inštalačný pohľad na výstavu Camille Henrot Paper Planes v Copenhagen Contemporary s bronzovými organickými sochami na modrom koberci a maľbami na stenách
Camille Henrot, Paper Planes, inštalačný pohľad, Copenhagen Contemporary, 2026. Foto: David Stjernholm


Budapešť

Ludwig Museum vystavuje do 20. septembra kolekciu Art Fond Bratislava pod názvom In the End There Will Be No End. Výstava prináša diela slovenských neoavantgardných a súčasných umelcov z bratislavskej zbierky, ktorá bola dlho nedostupná verejnosti.

Plagát výstavy In the End There Will Be No End v Ludwig Múzeum v Budapešti s červeným typografickým dizajnom na tmavom pozadí a zoznamom vystavujúcich umelcov
In the End There Will Be No End, Ludwig Múzeum, Budapešť, 2026. Foto: Ludwig Múzeum