Victoria and Albert Museum: The Music is Black

V Londýne otvorili nové múzeum. V&A East Museum stojí v Queen Elizabeth Olympic Park. Vedľa neho stojí sesterská budova V&A East Storehouse. Tú navrhlo americké štúdio Diller Scofidio + Renfro, rovnaké, čo stojí za kultovou High Line v New Yorku. Samotné múzeum navrhli írski architekti O’Donnell + Tuomey, držitelia prestížnej RIBA Gold Medal.

Fasáda má 479 pieskovo sfarbených betónových panelov. Každý panel má jedinečný tvar. Spolu sledujú vzor loga V&A a menia výzor budovy počas dňa podľa svetla. V parku stojí aj socha ArcelorMittal Orbit od Anisha Kapoora. Teraz tu pribúda ďalší kultúrny bod. Jeho prvá výstava nie je o maľbách ani šperku. Je o hudbe. Čiernej britskej hudbe. 125 rokov, štyri akty, viac ako 200 objektov.

The Music is Black: A British Story nie je klasická výstava. Je to zážitok. Viac ako 120 skladieb hrá priamo cez slúchadlá. Prevádzajú lovers rockom, junglom, trip hopom až po grime. Multimediálne inštalácie, fotografie, nástroje a oblečenie prinášajú históriu k životu. Nie ako archív. Ako príbeh.

Objekty, ktoré hovoria samy

Výstava ukazuje gitaru Joan Armatrading z detstva. Armatrading vyrastala v Birminghame. Na gitaru sa naučila sama. Stala sa prvou čiernou britskou speváčkou a skladateľkou s medzinárodným úspechom. Na výstave visí aj bunda rapera Nolaya z kultového seriálu Top Boy.

Super Nintendo grime MC Jmeho, brata Skeptu, ukazuje, ako sa v deväťdesiatych rokoch učil robiť hudbu cez hernú aplikáciu Mario Paint. Výstava predstavuje aj taktovky skladateľa Samuela Coleridge-Taylora z roku 1900. Coleridge-Taylor bol čierny britský skladateľ. Jeho dielo Hiawatha’s Wedding Feast bolo rovnako populárne ako Händelov Mesiáš. Zomrel vo veku 37 rokov a história ho takmer zabudla.

A Stormzyho vestu z Glastonbury 2019, ktorú navrhol Banksy.

Každý objekt nesie príbeh. Nie o sláve, ale o odolnosti. O ľuďoch, ktorí tvorili v systéme, ktorý ich ignoroval alebo odmietal.

Móda ako kód identity

Výstava presahuje hudbu. Oblečenie tu nie je rekvizita, je to dokument. Fotografiu Skeptu a Jammera v londýnskom klube Fabric z roku 2005 nájdeme medzi exponátmi. Stone Island na tele hovorí o príslušnosti ku komunite, ku scéne, k ulici.

Skin z kapely Skunk Anansie vystúpila na Glastonbury 2022 v Clit Rock kostýme od Daniela Pollitta. Kostým dnes visí v múzeu. DJ Paulette nosila javiskové outfity z roku 1992. Mis-Teeq na fotografii z roku 2003. So Solid Crew v Battersea Parku 2001. Každý kus má meno, rok, kontext. Nie trend. Záznam.

Umenie, ktoré nesie rovnaký príbeh

Výstava obsahuje aj diela umelcov, ktorí ten istý príbeh rozprávajú iným jazykom. Dame Sonia Boyce vystavuje práce prepájajúce hudbu, hlas a vizuálne umenie. V roku 2022 sa stala prvou čiernou ženou zastupujúcou Britániu na Benátskom bienále.

Jej inštalácia Feeling Her Way tam získala Zlatého leva, najvyššie ocenenie bienále. Sir Frank Bowling vystavuje obraz Green Across z roku 2025, jeden z najvýznamnejších žijúcich britských abstraktných maliarov.

Sokari Douglas Camp vytvorila sochu Red Coats and Flags z roku 2023. Sleduje líniu od afrických karnevalov cez karibské tradície až po ten britský.

Umenie a hudba tu nie sú vedľa seba náhodou. Rozprávajú ten istý príbeh rôznymi nástrojmi.

V&A a BBC predstavujú: The Music is Black

V&A spolupracuje s BBC. Tá vytvorila celú sezónu obsahu na iPlayeri a BBC Sounds inšpirovanú výstavou. Cez leto beží The Music is Black Festival. Živé vystúpenia a eventy organizuje V&A spolu so Sadlers Wells East, London College of Fashion a UCL East.

Výstava beží do 3. januára 2027.

Tento príbeh nie je len britský. Je o tom, čo sa stane, keď komunita tvorí napriek všetkému. Kultúra, ktorú inštitúcie ignorovali, si nakoniec inštitúcie podmanila. V&A East Museum to dokazuje. A výstava The Music is Black: A British Story to hovorí nahlas.

Viac na vam.ac.uk.