Tento mesiac sa stalo niečo čo si zaslúži viac pozornosti ako headline o obálke magazínu. GQ vydalo špeciálne globálne číslo s Jay-Zom — ktorý si teraz píše meno JAŸ-Z na počesť 30. výročia svojho debutového albumu Reasonable Doubt z roku 1996. Ale nie je to obálka, čo je zaujímavé. Je to kto ju odfotil.
Na cover fotku GQ povolalo Rashida Johnsona — chicagského multimedialného umelca (nar. 1977), ktorého maľby, sochy, inštalácie a fotografie sa posledné dve desaťročia zaoberajú čiernou identitou, kultúrnou históriou a tým, čo znamená byť čiernym mužom v Amerike. V apríli 2025 mal Johnson retrospektívu v Guggenheime v New Yorku — jeden z najvýznamnejších míľnikov kariéry žijúceho amerického umelca. Jeho práca odoláva myšlienke, že čiernosť je monolitická alebo ľahko definovateľná.
Nie je to len obálka
Johnson sa pre fotenie inšpiroval observačnou fotografiou Jamesa Van Der Zeeho z Harlemskej renesancie a surrealistickým vizuálnym jazykom Francisa Bacona. To nie je náhoda — Van Der Zee dokumentoval čiernu strednú triedu v Harleme v 20. a 30. rokoch, keď čierny úspech bol radikálny akt sám o sebe. Bacon zase maľoval ľudskú psychiku v stave tlaku a deformácie. Spojiť tieto dve referencie pri fotografovaní Jay-Za dáva presný zmysel.
Johnson o Jay-Zovi povedal: „Jeho hudba, lyrizmus a sofistikovanosť sú veľmi v súlade s mnohými zaujímavými a historicky dôležitými čiernymi mysliteľmi“ — a menoval Harolda Crusa, W. E. B. Du Boisa a Michaela Erica Dysona.
To nie je kompliment. To je umiestenie. Johnson hovorí: tento muž nepatrí len do hudobnej histórie.
James Van Der Zee: Couple, Harlem, 1932
Želatínový strieborný odtlačok, 19 × 23.7 cm
Získané vďaka štedrosti Richarda E. a Laury Salomon
The Museum of Modern Art, New York
JAŸ-Z a umenie — dlhší príbeh
Jay-Z sa za posledné desaťročie čoraz viac zapájal do sveta súčasného umenia. Najpamätnejšie bolo hudobné video k piesni Picasso Baby z roku 2013, kde vystupoval v Pace Gallery spôsobom pripomínajúcim inštaláciu Mariny Abramović The Artist Is Present z roku 2010.
V roku 2018 s Beyoncé nakrútili video k singlu Apeshit priamo v Louvri — obklopení Vermeerom, Delacroixom a Winkelmanova Venušou. V roku 2023 Roc Nation v spolupráci s Brooklyn Public Library otvoril výstavu The Book of Hov, ktorá mapovala jeho kariéru a zahŕňala práce súčasných umelcov — vrátane skulptúry Daniela Arshama Hov’s Hands, odliatku Jayových rúk tvoriacich jeho charakteristické diamantové gesto.
Jay-Z sa pravidelne objavuje v zozname ARTnews Top 200 Collectors a vlastní niekoľko Johnsonových diel.
Reasonable Doubt — 30 rokov kontextu
Reasonable Doubt vyšiel v roku 1996 na nezávislom labeli Roc-A-Fella Records. Jay-Z mal 26 rokov, nemal distribúciu, nemal záujem veľkých labelov — mal len peniaze z predaja CD z kufra auta. Album sa predal 60 000 kusov v prvom týždni. Dnes je považovaný za jedno z najdôležitejších hiphopových diel vôbec.
- výročie Jay-Z oslavuje sériu koncertov — vrátane troch vypredaných vystúpení na Yankee Stadium v júli, ktoré budú zároveň oslavou 25. výročia albumu The Blueprint. V GQ povedal: „2026 je celé o ofenzíve.“
Kto rozhoduje, čo je kultúra
Ešte pred dvadsiatimi rokmi by nikto nepoveril rapera obálkou umeleckého magazínu — a určite nie fotografa ktorý práve uzavrel retrospektívu v Guggenheime. Dnes sa to zdá samozrejmé. A práve v tej samozrejmosti je celý posun.
Pop kultúra sa nedostala do sveta súčasného umenia zadným vchodom. Prišla hlavným — a zmenila pravidlá hry. Jay-Z zbiera Johnsonove diela, Johnson fotí Jay-Za, Beyoncé a Jay-Z obsadia Louvre ako priestor pre hudobné video, Daniel Arsham vytvorí skulptúru odliatku jeho rúk. Nie ako gesto dobrej vôle — ako rovnocenná výmena medzi ľuďmi ktorí si navzájom rozumejú.
Hip-hop nevznikol v koncertných sálach ani galériách. Vznikol na ulici, z nedostatku, z hnevu. A práve preto je o to zaujímavejšie sledovať, ako sa stal rovnocenným partnerom v rozhovore ktorý kedysi prebiehal len za zatvorenými dverami umeleckého sveta.
Celý článok GQ.