JAR PATRÍ GALÉRIÁM

Spring 2026 — New Exhibitions Around the World

Kusama rozpúšťa priestor v zrkadlách. Hockney maľuje Normandiu na iPade a volá to slobodou. Basquiat kreslí lebky na podlahe a nechá tam odtlačky prstov. Gates varí decht a volá to maliarstvom. De Maria parkuje tri Chevrolety z roku 1950 vedľa rakety a pýta sa, čo je vlastne socha. Papademetropoulos posiela stoličky do tornáda. Bove roztancuje Wrightovu rotundu. Marshall maľuje sedem metrov histórie, ktorá sa dlho ignorovala. Van Noten otvára palác v Benátkach a hovorí, že krása je protest.

Deväť výstav. Päť krajín. Jedna sezóna, ktorá si pýta (tvoju) prítomnosť.

YAYOI KUSAMA — Museum Ludwig, Kolín nad Rýnom

14. marca – 2. augusta 2026

96 rokov. Každý deň do ateliéru. Dobrovoľne v psychiatrickej klinike v Tokiu od roku 1977. Kusama nie je len umelkyňa — je to životný postoj.

Retrospektíva v Museum Ludwig prináša viac ako 300 diel a centrálnym bodom je Infinity Mirror Room — imerzívna inštalácia, ktorá premení najväčšiu halu múzea na nekonečné pole odrazov. hubemag Na streche múzea jej tekvice s bodkami, v interiéri halucinačné bodky na každom povrchu. Vesmír podľa Kusamy: opakuj sa, kým nezmizneš — a práve vtedy si všade.

Kolín je navyše len hodinu od Düsseldorfu — mesta, ktoré zmenilo európske súčasné umenie tak, ako ho poznáme dnes. Ideálny výlet na jeden víkend.

Yayoi Kusama stojí pred veľkým graffiti nápisom, obalená tekvicami, Museum Ludwig Kolín 2026
Yayoi Kusama, retrospektíva, Museum Ludwig, Kolín nad Rýnom, 14. marca – 2. augusta 2026. © Museum Ludwig
Farebné kvetinové skulptúry Yayoi Kusamy s bodkami na streche Museum Ludwig, v pozadí Kolínsky dóm, 2026
Yayoi Kusama, Flowers That Speak All About My Heart Given to the Sky, strecha Museum Ludwig, Kolín nad Rýnom, 2026. © Museum Ludwig

DAVID HOCKNEY — Serpentine North, Londýn

12. marca – 23. augusta 2026

Brit, narodený 1937 v Bradforde. Jeden z najvplyvnejších maliarov 20. storočia — jeho A Bigger Splash z roku 1967 je jedno z najznámejších plátien vôbec. Žil v Londýne, New Yorku, Los Angeles, teraz v Normandii. A stále maľuje — len posledných pár rokov na iPad.

88 rokov a prvýkrát v Serpentine. Hlavný ťah: deväťdesiatmetrový fríz A Year in Normandie — celý rok zachytený cez viac ako 100 iPad malieb, inšpirovaných stredovekou Bayeux Tapestry. Jar, leto, jeseň, zima — v jednom obraze, ktorý obieha celú galériu. Vonku Kensington Gardens, vnútri Normandia. Vstup zadarmo.

David Hockney drží iPad obklopený farebnými krajinomalbami stromov na výstave v Guggenheim Museum Bilbao, 2012
David Hockney s iPadom na výstave v Guggenheim Museum Bilbao, 2012. © Alfredo Aldai / European Pressphoto Agency
David Hockney, maľba muža sediaceho za oranžovo-bielym kockovaným obrusom s normandskou krajinou v pozadí, 2025
David Hockney, Jack Ransome Resting on an Orange and White Checkered Tablecloth, 2025. © David Hockney. Foto: Prudence Cuming

FONDAZIONE DRIES VAN NOTENPalazzo Pisani Moretta, Benátky

25. apríla – 4. októbra 2026

Phil Ochs bol folk-aktivista 60. rokov, priateľ Boba Dylana, hlas proti vietnamskej vojne. Jedna jeho veta sa stala názvom tejto výstavy: The Only True Protest Is Beauty.

Viac ako 200 diel — móda, umenie, dizajn, remeslo — rozložených v 20 priestoroch historického paláca. Archívne kusy od Christian Lacroix a Comme des Garçons vedľa keramiky, šperkov a experimentálneho dizajnu. Benátske freskové stropy ako kulisa. Krása nie ako eskapizmus — ako pozícia.

Phil Ochs a Bob Dylan na čiernobielej fotografii, New York 1963
Phil Ochs (1940–1976), americký folk-aktivista a priateľ Boba Dylana, ktorého veta „In such ugly times, the only true
protest is beauty“ dala názov výstave Fondazione Dries Van Noten v Benátkach, 2026.

Phil Ochs s Bobom Dylanom, 1963. © GAB Archive / Redferns
Interiér historického Palazzo Pisani Moretta v Benátkach so zlatými štukovými stenami, lustrami a freskami, sídlo Fondazione Dries Van Noten 2026
Palazzo Pisani Moretta, Benátky, 15. storočie. Sídlo výstavy Fondazione Dries Van Noten The Only True Protest Is Beauty, 25. apríla – 4. októbra 2026. © Artnet

THEASTER GATES — White Cube Paris

6. marca – 4. apríla 2026

Chicagský umelec, ktorý sa nedá zaradiť. Vyštudoval urbanizmus a teológiu, hrá gospel, vyrába keramiku a renomovaný architektonický magazín Architectural Digest ho nazval jedným z najdôležitejších transformátorov mestského priestoru — v Chicagu doslova kúpil a zrekonštruoval celé opustené štvrte a zmenil ich na kultúrne centrá.

A maľuje. Na výstave v Paríži pracuje s dechtom — tým bežným stavebným materiálom na strechy. Natiera ním plátna, vrství, spaľuje. Výsledok vyzerá ako abstrakcia, ale skrýva niečo konkrétne: fotografie z archívov magazínov Ebony a Jet — prvých veľkých amerických médií, ktoré zobrazovali Čiernu Ameriku dôstojne, od roku 1945. Tváre sú pod dechtom len napoly viditeľné. Gates tým hovorí niečo jednoduché: história nie je vymazaná, len zabudovaná pod povrchom.

Theaster Gates, dechtová maľba s farebnými vrstvami a spálenými povrchmi, inštalačný pohľad, White Cube Paris, 2026
Theaster Gates, And Other Paintings, inštalačný pohľad, White Cube Paris, 6. marca – 4. apríla 2026. © Theaster Gates / White Cube
Theaster Gates stojí v rekonštruovanom industriálnom priestore v Chicagu, 2014
Theaster Gates v jednom zo svojich rekonštruovaných priestorov v Chicagu, 2014. © The New Yorker / John Colapinto

WALTER DE MARIA — Gagosian Le Bourget, Paríž

do 18. apríla 2026

Za galériou stojí raketa na letisku Musée de l’Air et de l’Espace. To nie je náhoda — De Mariove vertikálne ambície a tá raketa si rozumejú. A ešte jedna vec: v začiatkoch hral za bicími v experimentálnej kapele, ktorá sa neskôr vyvinula do The Velvet Underground. Odišiel. Vybral si krajinu nad klubom.

Truck Trilogy — tri Chevrolety Advanced Design z roku 1950 s geometrickými tyčami na korbe, prvýkrát mimo USA. Zrkadlá odstránené, stierače tiež. Len základná forma. Jeho Lightning Field (1977) v Novom Mexiku je dodnes púť pre milovníkov umenia — rezervácie na rok 2026 vypredané do hodiny od spustenia.

Tri vintage nákladiaky Chevrolet z roku 1950 v zelené, červenej a čiernej farbe s geometrickými tyčami na korbe, inštalačný pohľad, Gagosian Le Bourget, Paríž
Walter De Maria, Truck Trilogy (2011–17), inštalačný pohľad, Gagosian Le Bourget, Paríž. © 2025 Estate of Walter De Maria. Foto: Thomas Lannes
Čiernobiela fotografia kapely The Primitives z roku 1964 — zľava Tony Conrad, Walter De Maria, Lou Reed a John Cale
The Primitives, koniec roka 1964. Zľava: Tony Conrad, Walter De Maria, Lou Reed a John Cale. Predchodca The Velvet Underground. © Folkrocks

ARIANA PAPADEMETROPOULOS — Thaddaeus Ropac Paris Marais

7. marca – 11. apríla 2026

Prvá sólová výstava tejto losangelesskej umelkyne vo Francúzsku. Kreslo v štýle Louisa XV. vznášajúce sa nad lávou. Ginghamová stolička v oku tornáda. Ľudské postavy nikdy nie sú — len ich stopy.

V centre stojí inštalácia Water Based Treatment — komorové prostredie podobné akváriu, kde návštevník leží a počúva ambientnú hudbu od Nicolasa Godina z dua Air. Tí ľudia za Moon Safari a soundtrackom k The Virgin Suicides. Presne tá správna atmosféra.

Ariana Papademetropoulos sedí v čiernych šatách pred svojou maľbou v galérii, 2023
Ariana Papademetropoulos, 2023. © Muse Magazine. Foto: Clément Pascal

CAROL BOVE — Guggenheim Museum, New York

5. marca – 2. augusta 2026

Prvý veľký múzejný prehľad Carol Bove — 25 rokov praxe v špirálnej rotunde Franka Lloyda Wrighta. Budova nie je kulisa, je spoluautor.

Kolážové skulptúry z kovu a šrotu aktivujú wrightovskú architektúru cez reflektívne povrchy. A uprostred toho všetkého: dlho skrytý mural Joana Miróa z 60. rokov, čiastočne odhalený cez diamantový výrez — od neho stúpa stĺpec reflektívnych diskov nahor po rotunde. Miró a Bove v jednom priestore. Generácie v konverzácii.

Biela abstraktná skulptúra Carol Bove z prepletených trubiek pred fasádou Guggenheim Museum v New Yorku, 2026
Carol Bove, inštalačný pohľad, Solomon R. Guggenheim Museum, New York, 2026. © Carol Bove Studio LLC. Foto: David Heald

KERRY JAMES MARSHALL — Kunsthaus Zürich

do 16. augusta 2026

Predstav si, že celá história západného maliarstva — od renesancie po impresionizmus — vyzerá, akoby čierni ľudia neexistovali. Marshall sa rozhodol to opraviť. Nie protestom, nie manifestom — maľbou. Veľkou, technicky dokonalou, farebne intenzívnou maľbou.

Narodený v Birminghame v Alabame v roku 1955, vyrastal v Los Angeles, žije v Chicagu. Jeho plátna sú miestami až sedem metrov široké a zobrazujú čierne postavy v situáciách, ktoré západné umenie dlho ignorovalo — každodenný život, radosť, komunita, história. Nie ako symbol, nie ako správa. Ako ľudia.

V Zürichu prvýkrát v takejto mierke v nemeckojazyčnom svete. Stojí za to.

Kerry James Marshall sedí pred veľkoformátovou farebnou maľbou zobrazujúcou čierne postavy v interiéri, galéria, 2026
Kerry James Marshall pred jedným zo svojich diel. The Histories, Kunsthaus Zürich, 2026. © Kerry James Marshall