Keď sa povie Salone del Mobile, nejde o veľtrh nábytku. Ide o systém. O infraštruktúru myslenia. O miesto, kde sa stretáva ekonomika dizajnu s jeho filozofiou. 64. ročník Salone del Mobile Milano (21. – 26. apríl 2026, Fiera Milano) opäť potvrdzuje, že Miláno je laboratóriom súčasnej kultúry priestoru.
Salone dnes funguje ako komplexná platforma: takmer 2 000 vystavovateľov z viac než 30 krajín, tematické sekcie Euroluce a SaloneSatellite, ale aj nové formáty zamerané na veľké architektonické realizácie a verejné projekty. Čísla však predstavujú len základnú orientáciu. Podstatné je, že dizajn sa tu neprezentuje ako estetický doplnok interiéru, ale ako nástroj, ktorý formuje spôsob, akým žijeme, pracujeme a pohybujeme sa v priestore — materiálne aj spoločensky.
Dizajn v tomto kontexte prestáva byť dekoráciou. Stáva sa infraštruktúrou každodennosti.
priestore Caselli Daziari di Porta Venezia v Miláne. Projekt pracuje s architektúrou miesta a materiálovou pamäťou, čím rozvíja Mahamovu dlhodobú reflexiu práce, migrácie
a globálnych ekonomických tokov.
Foto: Marco De Scalzi / Courtesy of Fondazione Nicola Trussardi.
Architektúra ako stratégia: OMA a budúcnosť Salone
Dôležitým posunom je zapojenie štúdia OMA pod vedením Rema Koolhaasa a Davida Gianottena. Ich úloha presahuje vizuálny zásah; ide o dlhodobý (master)plán, ktorý redefinuje fungovanie veľtrhu ako mestského ekosystému.
Koolhaas dlhodobo skúma architektúru ako kultúrny dokument — od „Delirious New York“ až po výskumné projekty o európskej identite.
V kontexte Salone to znamená presun od izolovaných stánkov k systematickému uvažovaniu o priestore, pohybe a kurátorskej dramaturgii. Veľtrh sa tak stáva urbanistickým experimentom v mierke mesta.
Foto: Charlie Koolhaas / Courtesy of OMA.
Foto: Vincent van den Hoogen / Courtesy of OMA.
Kurátorská vrstva: Formafantasma medzi dizajnom a umením
Jedným z najzaujímavejších momentov ročníka je výstavný dizajn štúdia Formafantasma pre kurátorské sekcie Salone. Toto taliansko-holandské duo, známe výskumom materiálov, ekológie a kultúrnych súvislostí dizajnu, pristupuje k výstavnému priestoru ako k analytickému nástroju.
Ich meno rezonuje aj mimo komerčného dizajnu. V roku 2022 participovali na inštalačných riešeniach pre 59. ročník Venice Biennale, kde bola prezentovaná aj tvorba slovenskej sochárky Márie Bartuszovej. Jej biomorfné sadrové objekty, pracujúce s napätím medzi krehkosťou a tlakom, sú dôkazom, že materiál nie je neutrálna hmota, ale nositeľ pamäti a emócie — téma, ktorú Formafantasma systematicky rozvíja.
Prečo ísť do Milána?
Pretože počas Salone sa Miláno mení na otvorený archív súčasnosti. Veľtrh v Rho je len jednou vrstvou; paralelné výstavy, galérie a inštitúcie vytvárajú sieť, v ktorej sa stretávajú dizajnové hviezdy, architekti, zberatelia aj kurátori.
SaloneSatellite ponúka platformu pre mladých tvorcov, ktorých experimenty často balansujú na hranici medzi objektom a umeleckým gestom. Euroluce reflektuje svetlo ako architektonický fenomén, nie ako technický produkt. A hlavné expozície veľkých značiek ukazujú, že dnešný luxus sa definuje skôr cez udržateľnosť, výskum materiálu a technologickú precíznosť než cez ornament.
Miláno počas týchto dní funguje ako mapa budúcnosti bývania. Ak chce človek porozumieť tomu, kam sa posúva interiérový dizajn, aké materiály budú formovať ďalšiu dekádu a ako sa prelína umenie s priemyslom, Salone del Mobile je referenčný bod.
Nie je to len o tom, čo si kúpiť. Je to o tom, ako premýšľať o priestore.
A práve v tom spočíva jeho význam.
kontemplatívneho dizajnu, kde sa nábytok bude meniť skôr na umelecký a meditatívny artefakt než na funkčný predmet. Reisinger je známy spájaním digitálneho a fyzického
priestoru v rámci súčasného dizajnu a vizuálnej kultúry.
Foto: Alejandro Ramirez Orozco.