JAŸ-Z — GQ April 2026, foto Rashid Johnson

Hip Hop a výtvarné umenie: Rashid Johnson fotí JAŸ-Z pre GQ

Tento mesiac sa stalo niečo čo si zaslúži viac pozornosti ako headline o obálke magazínu. GQ vydalo špeciálne globálne číslo s Jay-Zom — ktorý si teraz píše meno JAŸ-Z na počesť 30. výročia svojho debutového albumu Reasonable Doubt z roku 1996. Ale nie je to obálka, čo je zaujímavé. Je to kto ju odfotil.

Rashid Johnson stojí pred svojou veľkoformátovou červenou maľbou na výstave A Poem for Deep Thinkers, Guggenheim Museum New York 2025
Rashid Johnson (nar. 1977, Chicago) pri inštalácii svojej retrospektívy A Poem for Deep Thinkers v Guggenheim Museum v New Yorku, 2025. Výstava zahŕňa takmer 90 diel z troch desaťročí jeho kariéry — od ikonických Anxious Men a mydlových malieb po performatívnu fotografiu a video. Guggenheimova retrospektíva je jedným z najvýznamnejších míľnikov kariéry žijúceho amerického umelca. Via Observer. Foto: David Heald © Solomon R. Guggenheim Foundation, New York

Na cover fotku GQ povolalo Rashida Johnsona — chicagského multimedialného umelca (nar. 1977), ktorého maľby, sochy, inštalácie a fotografie sa posledné dve desaťročia zaoberajú čiernou identitou, kultúrnou históriou a tým, čo znamená byť čiernym mužom v Amerike. V apríli 2025 mal Johnson retrospektívu v Guggenheime v New Yorku — jeden z najvýznamnejších míľnikov kariéry žijúceho amerického umelca. Jeho práca odoláva myšlienke, že čiernosť je monolitická alebo ľahko definovateľná.

JAŸ-Z sedí na stoličke obklopený lanom v zlatom priestore, GQ globálne vydanie apríl 2026, foto Rashid Johnson
JAŸ-Z fotografovaný Rashidom Johnsonom pre špeciálne globálne vydanie GQ, apríl 2026, k 30. výročiu albumu Reasonable Doubt. Johnson sa pri tvorbe série inšpiroval fotografiami Jamesa Van Der Zeeho z Harlemskej renesancie a maliarskym jazykom Francisa Bacona.

Nie je to len obálka

Johnson sa pre fotenie inšpiroval observačnou fotografiou Jamesa Van Der Zeeho z Harlemskej renesancie a surrealistickým vizuálnym jazykom Francisa Bacona. To nie je náhoda — Van Der Zee dokumentoval čiernu strednú triedu v Harleme v 20. a 30. rokoch, keď čierny úspech bol radikálny akt sám o sebe. Bacon zase maľoval ľudskú psychiku v stave tlaku a deformácie. Spojiť tieto dve referencie pri fotografovaní Jay-Za dáva presný zmysel.

Johnson o Jay-Zovi povedal: „Jeho hudba, lyrizmus a sofistikovanosť sú veľmi v súlade s mnohými zaujímavými a historicky dôležitými čiernymi mysliteľmi“ — a menoval Harolda Crusa, W. E. B. Du Boisa a Michaela Erica Dysona.

To nie je kompliment. To je umiestenie. Johnson hovorí: tento muž nepatrí len do hudobnej histórie.

James Van Der Zee (1886–1983) bol hlavným fotografom Harlemskej renesancie. Dokumentoval čiernu strednú triedu v Harleme v 20. a 30. rokoch — elegantne oblečených, hrdých, úspešných. V dobe keď americké médiá zobrazovali čiernych ľudí prevažne v kontexte chudoby a marginalizácie, Van Der Zee vytváral iný vizuálny príbeh. Práve jeho observačný portrétny štýl inšpiroval Rashida Johnsona pri fotografovaní JAŸ-Z pre GQ v roku 2026. Via MoMA.

James Van Der Zee: Couple, Harlem, 1932
Želatínový strieborný odtlačok, 19 × 23.7 cm
Získané vďaka štedrosti Richarda E. a Laury Salomon
The Museum of Modern Art, New York

JAŸ-Z a umenie — dlhší príbeh

Jay-Z sa za posledné desaťročie čoraz viac zapájal do sveta súčasného umenia. Najpamätnejšie bolo hudobné video k piesni Picasso Baby z roku 2013, kde vystupoval v Pace Gallery spôsobom pripomínajúcim inštaláciu Mariny Abramović The Artist Is Present z roku 2010.

V roku 2018 s Beyoncé nakrútili video k singlu Apeshit priamo v Louvri — obklopení Vermeerom, Delacroixom a Winkelmanova Venušou. V roku 2023 Roc Nation v spolupráci s Brooklyn Public Library otvoril výstavu The Book of Hov, ktorá mapovala jeho kariéru a zahŕňala práce súčasných umelcov — vrátane skulptúry Daniela Arshama Hov’s Hands, odliatku Jayových rúk tvoriacich jeho charakteristické diamantové gesto.

Jay-Z sa pravidelne objavuje v zozname ARTnews Top 200 Collectors a vlastní niekoľko Johnsonových diel.

Reasonable Doubt — 30 rokov kontextu

Reasonable Doubt vyšiel v roku 1996 na nezávislom labeli Roc-A-Fella Records. Jay-Z mal 26 rokov, nemal distribúciu, nemal záujem veľkých labelov — mal len peniaze z predaja CD z kufra auta. Album sa predal 60 000 kusov v prvom týždni. Dnes je považovaný za jedno z najdôležitejších hiphopových diel vôbec.

  1. výročie Jay-Z oslavuje sériu koncertov — vrátane troch vypredaných vystúpení na Yankee Stadium v júli, ktoré budú zároveň oslavou 25. výročia albumu The Blueprint. V GQ povedal: „2026 je celé o ofenzíve.“

Kto rozhoduje, čo je kultúra

Ešte pred dvadsiatimi rokmi by nikto nepoveril rapera obálkou umeleckého magazínu — a určite nie fotografa ktorý práve uzavrel retrospektívu v Guggenheime. Dnes sa to zdá samozrejmé. A práve v tej samozrejmosti je celý posun.

Pop kultúra sa nedostala do sveta súčasného umenia zadným vchodom. Prišla hlavným — a zmenila pravidlá hry. Jay-Z zbiera Johnsonove diela, Johnson fotí Jay-Za, Beyoncé a Jay-Z obsadia Louvre ako priestor pre hudobné video, Daniel Arsham vytvorí skulptúru odliatku jeho rúk. Nie ako gesto dobrej vôle — ako rovnocenná výmena medzi ľuďmi ktorí si navzájom rozumejú.

Hip-hop nevznikol v koncertných sálach ani galériách. Vznikol na ulici, z nedostatku, z hnevu. A práve preto je o to zaujímavejšie sledovať, ako sa stal rovnocenným partnerom v rozhovore ktorý kedysi prebiehal len za zatvorenými dverami umeleckého sveta.

Celý článok GQ.