Kunstmuseum Den Haag: Inez & Vinoodh, štyridsať rokov fotografie ako lásky

Módna fotografia výstava Can Love Be a Photograph v Kunstmuseum Den Haag predstavuje prvú veľkú retrospektívu holandskej dvojice Inez van Lamsweerde a Vinoodh Matadin. Na výstave je vystavených stopäťdesiat diel, ktoré prepájajú módnu fotografiu s výtvarným umením, a potrvá do 6. septembra 2026 na adrese Stadhouderslaan 41 v Haagu.

Budova, ktorá vyzerá ako sen

Múzeum sídli v budove, ktorú navrhol holandský architekt Hendrik Petrus Berlage a dokončili ju v roku 1935, krátko po jeho smrti. Berlage sa dnes považuje za otca modernej holandskej architektúry, akéhosi sprostredkovateľa medzi tradicionalistami a modernistami, ktorý svojimi myšlienkami ovplyvnil väčšinu holandských architektonických smerov dvadsiatych rokov, vrátane hnutia De Stijl aj Amsterdamskej školy.

Bol tiež členom CIAM, medzinárodného kongresu moderných architektov, a v roku 1932 získal Kráľovskú zlatú medailu od britského RIBA. Kunstmuseum Den Haag patrí medzi jeho posledné diela, spolu s burzou Beurs van Berlage v Amsterdame alebo poľovníckym zámočkom Jachthuis Sint-Hubertus.

Celý dizajn múzea ovláda číslo jedenásť, väčšina zo štyroch miliónov žltých tehál má rozmer podriadený práve tomuto číslu, rovnako ako šírka okenných tabúľ. Namiesto umelého osvetlenia v stropoch Berlage presadil prirodzené denné svetlo regulované clonami vo svetlíkoch. Dobová kritika budovu prirovnávala skôr k továrni alebo plavárni, interiér s farebnými dlaždicami a stĺpmi si však verejnosť aj novinári obľúbili takmer okamžite.

Múzeum Mondriana aj módy

Kunstmuseum Den Haag vlastní najväčšiu zbierku diel Pieta Mondriana na svete, vrátane jeho posledného obrazu Victory Boogie-Woogie. Múzeum má však dlhodobo aj rozsiahlu módnu zbierku, s dielami Cristóbala Balenciagu, Gabrielle Chanel, Andrého Courrègesa alebo Johna Galliana. Práve táto kombinácia výtvarného umenia a módy z neho robí prirodzené miesto pre výstavu, ktorá stavia na presne tom istom prepojení.

Bozk ako hlavný motív

Inez a Vinoodh spolu pracujú od roku 1986, no ich prvý bozk si dali až v roku 1992 počas parížskeho týždňa módy. Motív bozku sa odvtedy stal opakujúcim sa leitmotívom ich tvorby, sériou, ktorá sleduje rôzne podoby ich vzťahu od Lovingly z roku 1999 až po Eternally z roku 2010, kde Inezino telo pôsobí, akoby mu bola strhnutá koža.

Telo v deväťdesiatych rokoch

Dvojica patrí medzi priekopníkov digitálnej manipulácie fotografie. Séria Thank You Thighmaster vznikla v roku 1993, keď Vinoodh počas Inezinej rezidencie v newyorskom MoMA PS1 spolu bývali v newyorskej Greenwich Village a sledovali televíziu práve v čase, keď vznikal internet aj nepretržité spravodajstvo CNN. Reklamy na cvičebné stroje ich inšpirovali k sérii, v ktorej modelom digitálne vyhladili telá do plastových, takmer figurínových podôb.

Móda, hudba a celebrity ako portréty

Práca dvojice sa dlhodobo pohybuje na pomedzí umenia a módy. Fotografovali pre Vogue aj The New York Times Magazine, pripravovali kampane pre Chanel, Dior aj Louis Vuitton. Na výstave visia ich portréty Princea, Björk, Kate Moss, Natalie Portman, Lady Gaga, novšie aj Taylor Swift či Rihanny s A$AP Rockym. Vystavená je aj fotografia Alexandra McQueena v maske s motívom lebky. Séria ME z roku 1998 zas vznikla ako reklama pre Balenciagu presne v čase, keď dom prevzal nový kreatívny riaditeľ Nicolas Ghesquière.

Prečo je pozornosť forma lásky

Výstavu sprevádza aj úvaha o pozornosti ako najvzácnejšej forme štedrosti, myšlienka, ktorú kedysi sformulovala filozofka Simone Weil. Súčasťou expozície je aj nová séria Think Love z roku 2025, nafotená na iPhone počas cesty ich syna Charlesa po Marfe, aj titulné dielo výstavy, na ktorom sa Charles sklá­ňa nad fotografiou svojich rodičov pri bozku, teda nad vlastným rodinným dedičstvom.

Prakticky

Výstavu Can Love Be a Photograph nájdete v Kunstmuseum Den Haag na adrese Stadhouderslaan 41 v Haagu, otvorenú do 6. septembra 2026.