Yves Saint Laurent a fotografia

International Center of Photography v New Yorku predstavuje výstavu Yves Saint Laurent and Photography, ktorá skúma, ako sa fotografický obraz stal centrálnym prvkom budovania domu Yves Saint Laurent počas štyroch desaťročí.

Výstava zahŕňa viac ako 300 objektov, vrátane fotografií od Richarda Avedona, Cecila Beatona, Guy Bourdina, Roberta Doisneau, Horsta P. Horsta, Williama Kleina, Annie Leibovitz, Stevena Meisela, Duane Michalsa, Helmuta Newtona, Irvinga Penna, Davida Seidnera a Andy Warhola. Potrvá od 11. júna do 28. septembra 2026.

Návrhár, ktorý sa stal značkou

Yves Mathieu-Saint-Laurent sa narodil v roku 1936 v Orane v Alžírsku. Kariéru začal v Paríži v roku 1955 ako asistent Christiana Diora. Po Diorovej náhlej smrti v roku 1957 sa stal umeleckým riaditeľom domu Dior, hoci mal len dvadsaťjeden rokov.

Po vojenskej službe a hospitalizácii pre depresiu ho z Dioru prepustili v roku 1960. O dva roky neskôr založil vlastný módny dom spolu s Pierrom Bergé, ktorého stretol v roku 1958.

Dom sa stal známym pretváraním tradične mužských odevov na výrazné a ženské siluety. Patrili sem napríklad nohavicové kostýmy a trenčkoty, ktoré predefinovali šatník modernej ženy. V roku 1966 navyše Saint Laurent spustil ready-to-wear líniu Rive Gauche. Obchody s touto líniou sa otvorili po celom svete.

Saint Laurent udržiaval aktívny vzťah s množstvom fotografov a fotografie využíval cielene na budovanie vlastného verejného obrazu. Bol ochotný riskovať, napríklad keď sa dal odfotiť nahý, alebo keď svoje modelky obliekal do nohavicových kostýmov a smokingov, čím spochybňoval dovtedajšie predstavy o tom, čo je „ženské“ a čo „mužské“ oblečenie.

Dve sály, jeden príbeh

Výstava je rozdelená na dve sekcie. Prvá chronologicky sleduje vývoj tvorby Yves Saint Laurenta a jeho emblematické portréty. Začína portrétom Irvinga Penna z roku 1957 a končí snímkou Patricka Demarcheliera z roku 2004. Súčasťou sú aj experimentálne obrazy Williama Kleina z roku 1962 a fotografie Bettiny Rheims zo zákulisia prehliadok v osemdesiatych rokoch.

Druhá sekcia zobrazuje viac ako 200 objektov z archívov parížskeho múzea Yves Saint Laurent: kontaktné hárky, reklamné zošity, katalógy kampaní, výstrižky z tlače, časopisy a osobné fotografie, ktoré odhaľujú centrálnu rolu fotografie v živote návrhára a v historii jeho módneho domu.

Archív, ktorý nemá obdobu

Múzeum Yves Saint Laurent Paris, ktoré výstavu spoluorganizovalo, sídli v historickom Hôtel particulier na Avenue Marceau 5, kde Saint Laurent pracoval takmer tridsať rokov, od roku 1974 do roku 2002. Jeho zbierka zahŕňa 12 000 odevov, z toho 8 300 kúskov haute couture, viac ako 100 000 grafických diel vrátane 55 000 návrhárskych skíc, a 194 000 fotografií. Múzeum je momentálne dočasne zatvorené pre rekonštrukciu a znovu sa otvorí na jeseň 2027.

Výstavu kurátoruje Simon Baker, historik fotografie, spolu s Nastasiou Alberti a Clémentine Cuinet z parížskeho múzea Yves Saint Laurent. Pôvodne vznikla v spolupráci s fotografickým festivalom Rencontres d’Arles v roku 2025.

Tento text je inšpirovaný recenziou Vanessy Friedman, hlavnej módnej kritičky The New York Times.