Marie Tomanová, česká umelkyňa žijúca v New Yorku, otvára v Harkawik Gallery svoju prvú samostatnú výstavu. Volá sa Three Empty Weeks in July a stojí na jednoduchom, takmer nemožnom predsavzatí: fotiť seba samú každý jeden deň v roku 2022. Z plánovaných 365 dní vznikli 344 fotografie. Tri týždne v júli chýbajú, a presne tento detail dal projektu meno.
Disciplína, ktorá sa vymkla kontrole
Tomanová pracovala výlučne s instantným filmom, bez úprav, bez retuše. Chcela sa vidieť taká, aká je, čo vylučuje akúkoľvek neskoršiu redaktúru obrazu. Mnohé zo snímok sú navyše nahé, čo Tomanová vysvetľuje paradoxne: chcela sa cítiť slobodná voči pravidlu, ktoré si sama uložila.
Projekt sa nakoniec stal jej najosobnejšou a najzraniteľnejšou prácou, hoci ho pôvodne nezamýšľala takto. Témy nedokonalosti a nekompletnosti identity sa pritom objavili veľmi silným spôsobom práve počas práce na diele.
Záhrada, ktorá ukáže iba štrnásť kameňov
Stredobodom celého príbehu je zenová záhrada Ryōan-ji v Kjóte, ktorú Tomanová chcela navštíviť pri každej ceste do Japonska, ale nikdy na to nenašla čas, až kým sa jej to nakoniec nepodarilo práve v roku 2022. Záhrada je usporiadaná tak, že zo žiadneho miesta nevidno všetkých pätnásť kameňov naraz. Vždy len štrnásť. Autorka tu premýšľala o nekompletnosti identity a o márnosti úplnosti, o tom skutočne poznať seba samú, alebo kohokoľvek iného. Práve táto skúsenosť ju motivovala vrátiť sa k projektu po týždňoch prestávky.
Domov, ktorý sa nedá nájsť
Tomanová pochádza zo Sudetska, regiónu s históriou opakovaného vysídľovania, najprv Nemcov, potom za komunizmu. Hoci to sama nezažila, vníma, že sa táto skúsenosť generačne preniesla aj na ňu. Témou domova sa zaoberala už v predchádzajúcom projekte It Was Once My Universe (2018/19), keď sa po ôsmich rokoch vrátila do Česka a zistila, že je doma a zároveň nie.
Päť rokov, jeden deň
Tomanová plánuje projekt zopakovať každých päť rokov, čím z neho robí dlhodobý, pokračujúci autoportrét. Najväčšou vecou, ktorú jej projekt odhalil, je predstava nikdy nekompletného ja a prijatie toho ako súčasti procesu života.
