Archigram: ako krásna bola budúcnosť

Londýn, 1961. Warren Chalk, Peter Cook, Dennis Crompton, David Greene, Ron Herron a Mike Webb. Nie štúdio, nie firma. Voľné zoskupenie architektov, ktorí chceli zmeniť svet. Prvé číslo časopisu Archigram vytlačili na kopírke v kancelárii. Farbu pridali kúskom zemiaka. Vydali 400 kusov. Dnes sa originálne čísla predávajú za minimálne 600 dolárov.

Keep the drearies on the run

Archigram pracoval v čase, keď bola architektúra seriózna, šedá a sebauspokojená. Oni sa rozhodli ju rozbiť. Inšpiroval ich Pop art, psychedélia, vesmírny pretek a komiksy. Navrhli Walking City, pohyblivé mesto, ktoré cestuje krajinou podľa potreby. Plug-In City, modulárnu megaštruktúru, kde si vymieňaš byty ako zástrčky. A Instant City, dočasné kultúrne centrum, ktoré pristane helikoptérou a premení nudné predmestie na festival. Nič z toho nebolo postavené. Všetko z toho však zmenilo architektúru.

Umenie, ktoré ich formovalo

Archigram nebol izolovaný. V roku 1956 Richard Hamilton a skupina Independent Group vystavili v Whitechapel Art Gallery výstavu This Is Tomorrow. Spojila architektúru, design a Pop art do jedného priestoru. Hamilton tam ukázal koláž Just what is it that makes today’s homes so different, so appealing? jeden z prvých obrazov Pop artu. Archigram na to priamo nadviazal. Situacionisti vo Francúzsku skúmali pritom podobné témy z politickej strany. Buckminster Fuller navrhoval geodetické kupoly a synergickú architektúru. Archigram teda všetko absorboval a premenil na farebné manifesty.

Ich časopis bol okrem toho sám osebe umeleckým objektom. Tretie číslo malo tému Throw-Away Architecture. Štvrté číslo priniesol kritik Reyner Banham do Ameriky v roku 1966. Jedno číslo obsahovalo semienka v priloženom vrecúšku. Ďalšie malo pop-up centerfold a elektronický rezistor.

Cedric Price a Fun Palace

Priateľom Archigramu, hoci nikdy formálnym členom, bol architekt Cedric Price. V roku 1961 navrhol Fun Palace pre divadelnú producentku Joan Littlewood. Išlo o flexibilnú megaštruktúru v Londýne s pohyblivými podlahami, posuvnými stenami a žeriavmi. Londýnska mestská rada projekt však zamietla. Fun Palace teda nebol nikdy postavený. Napriek tomu sa pritom stal jedným z najvplyvnejších nerealizovaných projektov architektúry 20. storočia. Price napokon realizoval menšiu verziu týchto myšlienok v Inter-Action Centre v Kentish Town v roku 1977.

Dedičstvo, ktoré trvá

Centre Pompidou, ktoré navrhli Richard Rogers a Renzo Piano, otvorili v roku 1977 v Paríži. Je to priamy odkaz na Archigram aj Cedrica Pricea. Potrubia, konštrukcia a technológia na povrchu budovy priamo odkazujú na Plug-In City. Rogers sa priznal, že Archigram zmenil jeho pohľad na architektúru. Zaha Hadid a Bernard Tschumi študovali pod členmi Archigramu na Architectural Association v Londýne. Rem Koolhaas chodil na prednášky Cedrica Pricea a priamo cituje jeho vplyv. Diller Scofidio + Renfro, Foreign Office Architects a Future Systems sa taktiež priamo hlásili k Archigram ako k svojej inšpirácii. V roku 2002 získal Archigram kolektívne Pritzkerovu cenu. Za projekty, ktoré nikdy nestáli.

Archigram: The Magazine, kniha, ktorú treba mať

V novembri 2025 vydalo vydavateľstvo D.A.P. v spolupráci s Designers & Books prvé autorizované faksimile všetkých 10 čísel časopisu Archigram. Sada prichádza v uzatvárateľnej škatuľke a verne reprodukuje všetky prekvapenia originálov, letáky, vrecká, rozkladaciu stranu, plagáty a elektronický rezistor. Súčasťou je ilustrovaný sprievodca s esejami Petra Cooka a Reynera Banhama a príspevkami Normana Fostera, Tadaa Anda, Bjarkeho Ingelsa a Bernarda Tschumiho.

Beatriz Colomina to zhrňuje jednou vetou: časopis ako protest proti strnulosti architektonického establišmentu. A stále ním zostáva.

Cena: 195 dolárov. K dispozícii na artbook.com.