Martin Parr, Switzerland. Zurich, 1997 — detail úsmevu ženy s červeným rúžom, detail z výstavy Global Warning, Jeu de Paume.

Paríž, apríl 2026 — Inside the Art Calendar

Apríl v Paríži je vždy preplnený. Ale tento rok zvlášť. Inštitúcie sa predbiehajú v ambícii a výsledok je program, ktorý núti k bolestivým rozhodnutiam. Tu je výber toho, čo stojí za pozornosť — od blokbusterov po tichšie objavy.

Martin Parr: Global Warning — Jeu de Paume

(nar. 1952, britský fotograf, člen Magnum Photos)

(1952–2025, britský fotograf, člen Magnum Photos)

Martin Parr celý život fotografoval nadspotrebu, masový turizmus a globálne nerovnováhy s iróniou. Pred svojou smrťou pracoval na veľkej retrospektíve Global Warning v Jeu de Paume, ktorá sa otvorila 30. januára 2026. 180 fotografií, päťdesiat rokov práce, výstava, ktorú už nestihol vidieť. Global Warning nie je len názov. Je to diagnóza sveta, ktorý sa príliš dobre pozná na vlastných fotografiách, a predsa sa nemení.

30. januára — 24. mája 2026

Fotografia Martina Parra z retrospektívy Global Warning v Jeu de Paume, Paríž, 2026.
Martin Parr, Global Warning, Jeu de Paume, Paríž, 30. januára — 24. mája 2026. © Martin Parr / Magnum Photos.

Lee Miller — Musée d’Art Moderne de Paris

(1907–1977, americká fotografka, modelka, surrealistická umelkyňa a vojnová reportérka)

Lee Miller dostáva veľkú retrospektívu v Musée d’Art Moderne v spolupráci s Tate Britain a Art Institute of Chicago. 250 diel mapuje jej výnimočnú kariéru: od modelky pre Vogue cez surrealistickú fotografiu až po vojnovú reportáž z oslobodzovania Európy. Tá istá žena, ktorá pózovala Man Rayovi, fotografovala Bergen-Belsen (Bergen-Belsen bol nacistický koncentračný tábor v Nemecku, nie vyhladzovací, ale tábor, kde zahynuli desaťtisíce ľudí hladom, chorobami a brutalitou. Lee Miller ho fotografovala po oslobodení spojeneckými vojskami v apríli 1945. Jej snímky patria k najsilnejším dokumentom holokaustu). Jej život bol tak nesúrodý a zároveň taký koherentný, že si to umenie vyžaduje celú retrospektívu, aby to dávalo zmysel.

10. apríla – 2. augusta 2026

Lee Miller, Revanche sur la culture, 1940 — čiernobiela fotografia rozbitej sochy ženského torza medzi troskami, Londýn.
Lee Miller, Revanche sur la culture, Londýn, 1940. Fotografia zachytáva torzo sochy v troskách počas druhej svetovej vojny — typický príklad Millerovho
surrealistického pohľadu na vojnovú realitu.
© Lee Miller Archives, England 2026. All rights reserved. leemiller.co.uk. Via Télérama.
Obálka katalógu výstavy Lee Miller v Musée d'Art Moderne de Paris — čiernobiela fotografia umelkyne z profilu.
Katalóg výstavy Lee Miller v Musée d’Art Moderne de Paris (10. apríla – 2. augusta 2026), vydaný Beaux Arts Magazine.
© Beaux Arts Magazine / Musée d’Art Moderne de Paris.

Alexander Calder — Fondation Louis Vuitton

(1898–1976, americký sochár, tvorca mobilov a stabilov)

Fondation Louis Vuitton predstavuje retrospektívu Alexandra Caldera vyvinutú v úzkej spolupráci s Calderovou nadáciou — pri príležitosti 50. výročia jeho smrti a 100. výročia jeho príchodu do Francúzska. Ikonické mobily a stabily budú prezentované v architektonickom priestore Franka Gehryho spolu so sochami, portrétmi a maľbami.

15. apríla – 16. augusta 2026

Plagát výstavy Alexandra Caldera Rêver en Équilibre v Fondation Louis Vuitton — abstraktné mobile s čiernymi, žltými a modrými tvarmi na bielom pozadí.
Vizuál výstavy Calder. Rêver en Équilibre, Fondation Louis Vuitton, Paríž, 15. apríla — 16. augusta 2026. © Fondation Louis Vuitton / LVMH. Via lvmh.com.

Nan Goldin: This Will Not End Well — Grand Palais

(nar. 1953, americká fotografka, aktivistka)

Nan Goldin fotografuje svoj život viac ako päťdesiat rokov. Začala ako tínedžerka v Massachusetts, v 70. rokoch v Bostone prišla na nápad prezentovať fotografie ako slideshow. Jej prvá veľká práca The Ballad of Sexual Dependency zachytávala queer komunity v Bostone a New Yorku s intimitou, ktorá sa vtedy považovala za príliš blízku. Grand Palais jej venuje prvú veľkú retrospektívu vo Francúzsku — nie fotografií, ale videí a slideshowov, ktoré Goldin nazýva „filmy zo statických záberov“. Šesť kľúčových diel, päťdesiat rokov práce, jedno múzeum, ktoré si to konečne zaslúži.

18. marca — 21. júna 2026

Nan Goldin, Untitled, 1982 — portrét ženy s kučeravými vlasmi, z výstavy This Will Not End Well, Grand Palais, Paríž, 2026.
Nan Goldin, Untitled, 1982. © Nan Goldin. Súčasť výstavy This Will Not End Well, Grand Palais, Paríž, 18. marca — 21. júna 2026. Via grandpalais.fr.

Art Paris — Grand Palais

(veľtrh súčasného umenia, 28. ročník)

Art Paris sa vracia do Grand Palais s okolo 165 francúzskymi a medzinárodnými galériami. Ústredná kurátorská téma 28. ročníka nesie názov Babel — Art and Language in France a spája 21 umelcov, ktorých práca skúma bohatstvo a záhady jazykových systémov v súčasnom francúzskom umení. Veľtrh, ktorý si zachováva regionálny charakter aj medzinárodné ambície — a to nie je samozrejmé.

9. – 12. apríla 2026

Vizuál Art Paris 2026 — farebný gradientový plagát s nápisom ART PARIS, Grand Palais, 9.–12. apríla 2026
Art Paris 2026, Grand Palais, Paríž, 9.–12. apríla 2026. 28. ročník medzinárodného veľtrhu súčasného umenia s témami Babel,
Art et Langage en France a La Réparation. © artparis.com. Via Dezeen Events Guide.

Leonora Carrington — Musée du Luxembourg

(1917–2011, britsko-mexická surrealistická maliarka a spisovateľka)

Výstava s 125 dielami sa zameriava na menej známe formatívne roky Carrington — obdobie strávené v Taliansku a Francúzsku. Ako tínedžerka navštevovala akadémiu umenia vo Florencii, neskôr sa usadila v Paríži a pohybovala sa v kruhu Picassa, Maxa Ernsta, Bretona a Dalího. Surrealizmus z pohľadu ženy, ktorá ho nežila ako muza, ale ako autorka — to je stále prekvapivo vzácna perspektíva.

18. februára – 19. júla 2026

Leonora Carrington, Artes 110, 1944 — surrealistická maľba s lietajúcou ženskou figúrou, fantastickými ostrovmi, zvieratami a červenou drapériou.
Leonora Carrington, Artes 110, 1944. Olej na plátne. NSU Art Museum Fort Lauderdale; gift of Pearl and Stanley Goodman.
© 2026 Estate of Leonora Carrington / ADAGP, Paris. Súčasť výstavy Leonora Carrington,
Musée du Luxembourg, Paríž, 18. februára — 19. júla 2026.

Michelangelo & Rodin — Louvre

(dialóg naprieč storočiami)

Louvre pozýva na výnimočné stretnutie dvoch gigantov sochárstva. Výstava skúma fascinujúci dialóg medzi expresívnou silou renesancie a odvážnou modernosťou 19. storočia — cez ikonické diela a vzácne skice. Otázka, ktorú výstava kladie implicitne: kde sa končí renesancia a začína moderna? Odpoveď je komplikovanejšia, než sa zdá.

Detail mramorovej sochy z výstavy Michelangelo and Rodin: Living Bodies v Louvri, Paríž, 2026.
Michelangelo and Rodin: Living Bodies, Louvre, Paríž, 2026

Chiaroscuro — Bourse de Commerce / Pinault Collection

(skupinová výstava, 27 umelcov)

Výstava prináša okolo 100 diel od 27 umelcov zo zbierky Pinault a skúma dedičstvo chiaroscura — techniky tónových kontrastov svetla a tmy — v modernom a súčasnom umení. Technika, ktorá sa prvý raz objavila v manieristických a barokových maľbách 16. storočia, predovšetkým u Caravaggia, odvtedy inšpiruje umelcov pracujúcich v maľbe, kresbe, sochárstve, filme, inštalácii aj digitálnom umení. Medzi vrcholy patrí filmové dielo Pierra Huyghea Camata (2024) v rotunde Bourse de Commerce.

Inštalácia Pierre Huyghe Camata, 2024 — filmová projekcia v rotunde Bourse de Commerce, Paríž, s postavou sledujúcou západ slnka nad krajinou.
Pierre Huyghe, Camata, 2024, Bourse de Commerce — Pinault Collection, Paríž

Henri Rousseau — Musée de l’Orangerie

(1844–1910, francúzsky naivistický maliar)

Výstava The Ambition of Painting v Musée de l’Orangerie, v partnerstve s Barnes Foundation, prináša päťdesiat kľúčových diel vrátane niektorých nikdy predtým nevystavených — a skúma umeleckú kariéru samouka, jeho techniku aj úlohu v modernom trhu s umením. Rousseau bol colníkom, ktorý maľoval džungle, ktoré nikdy nevidel. To je buď diagnóza, alebo definícia imaginácie.

25. marca – 20. júla 2026

Henri Rousseau, La Charmeuse de serpents, 1907. Musée d'Orsay, legs Jacques Doucet, 1936. © Musée d'Orsay, dist. GrandPalaisRmn / Patrice Schmidt.
Henri Rousseau, La Charmeuse de serpents, 1907 — tmavá ženská postava uprostred hustej tropickej džungle s exotickými rastlinami.

Renoir and Love — Musée d’Orsay

(1841–1919, francúzsky impresionistický maliar)

Musée d’Orsay vzdáva hold Renoirovi a jeho nežnej vízii ľudských vzťahov. Retrospektíva skúma, ako impresionistický majster oslavoval lásku vo všetkých jej formách — cez scény zo spoločenského života, intímne portréty a ženské figúry. Spoluorganizovaná s National Gallery v Londýne a Museum of Fine Arts v Bostone.

17. marca – 19. júla 2026

Auguste Renoir, Bal du moulin de la Galette, 1876 — živá scéna tanečnej zábavy v plenéri s farebnými skupinami ľudí v impresionistickom štýle.
Auguste Renoir, Bal du moulin de la Galette, 1876. Huile sur toile, 131,5 × 176,5 cm. Legs Gustave Caillebotte, 1896. Musée d’Orsay, Paríž.
© RMN-Grand Palais (Musée d’Orsay) / Mathieu Rabeau. Súčasť výstavy Renoir and Love, Musée d’Orsay, 17. marca — 19. júla 2026.