Benátky sa na jar 2026 opäť stanú centrom globálneho umenia. 61. ročník Venice Biennale sa uskutoční od 9. mája do 22. novembra 2026 v tradičných priestoroch Giardini della Biennale a Arsenale, ako aj na viacerých miestach po celých Benátkach. Pre-opening pre profesionálov prebehne 6. – 8. mája a oficiálne otvorenie spolu s udeľovaním cien sa uskutoční 9. mája.
Tento ročník však nesie silný emocionálny podtón. Výstava s názvom „In Minor Keys“ je totiž posledným projektom kurátorky Koyo Kouoh, ktorá zomrela v roku 2025. Bienále sa rozhodlo jej koncept realizovať presne tak, ako ho pripravila – ako spôsob zachovania a šírenia jej kurátorskej vízie.
Kurátorská vízia, ktorá vznikla v Dakare
Koyo Kouoh patrila medzi najvýraznejšie osobnosti súčasnej kurátorskej scény. Bola zakladateľkou kultúrneho centra RAW Material Company v Dakare a jej prístup k výstavám vždy vychádzal z dialógu medzi umelcami, komunitami a rôznymi geografickými kontextmi.
Kľúčový moment príprav výstavy sa odohral práve v Dakare v roku 2025, kde sa stretol jej kurátorský tím. V tieni mangovníka – ako spomínajú členovia tímu – mapovali umelecké praxe z rôznych častí sveta, hľadali ich vzájomné rezonancie a postupne skladali „hudobnú partitúru“ výstavy.
Výsledkom je projekt, ktorý nesleduje klasické tematické sekcie, ale skôr systém motívov, atmosfér a vzťahov medzi dielami.
koncepciu výstavy Venice Biennale 2026. Vo svojej práci sa dlhodobo venovala výstavám, ktoré zdôrazňovali umelcov z africkej diaspóry a ich miesto v globálnom
diskurze súčasného umenia. Foto: Marco Longari / AFP / Getty Images.
Čo znamená „In Minor Keys“
Názov výstavy vychádza z hudobnej metafory. Molová tónina – minor key – v hudbe často evokuje introspekciu, melanchóliu a citlivosť. Kouoh túto logiku preniesla do výstavnej koncepcie.
Namiesto veľkých spektakulárnych gest chce výstava pracovať s tichšími, hlbšími registrami umenia – s emóciou, spiritualitou, kolektívnou pamäťou a vzťahom človeka k svetu.
V praxi to znamená výstavu, ktorá dáva priestor pomalosti, kontemplácii a multisenzorickým zážitkom. Návštevníci budú prechádzať prostredím, ktoré má skôr pripomínať archipelág umeleckých svetov než lineárnu galériu.
111 umelcov a globálna geografia stretnutí
Na výstave sa predstaví 111 účastníkov – od individuálnych umelcov až po kolektívy a umelecké organizácie. Kouoh ich vyberala podľa toho, ako ich práce medzi sebou rezonujú, aj keď pochádzajú z úplne odlišných miest.
Výstava tak prepája umelecké scény miest ako Salvador, Dakar, San Juan, Beirut, Paríž či Nashville. Ide o mapu vzťahov, ktoré kurátorka budovala počas svojej kariéry – akúsi osobnú geografiu umeleckých stretnutí.
Shrines, procesie a školy
Výstava pracuje s niekoľkými kľúčovými motívmi. Jedným z nich sú „Shrines“ – symbolické priestory venované dvom výrazným osobnostiam: senegalskému umelcovi Issa Samb a americkej umelkyni Beverly Buchanan. Ich diela ukazujú umenie ako živý proces, ktorý presahuje samotný objekt.
Ďalším motívom je procesia, inšpirovaná karnevalovými tradíciami a afroatlantickými kultúrnymi formami. Umenie tu nie je niečo, čo sa len pozoruje – divák sa stáva súčasťou kolektívneho pohybu.
Kouoh zároveň zdôrazňuje koncept „Schools“ – umeleckých iniciatív, ktoré fungujú ako nezávislé ekosystémy učenia a spolupráce mimo trhových štruktúr.
Malý kurátorský detail: Samb často pracoval priamo vo svojom dvore-ateliéri v Dakare, ktorý fungoval zároveň ako štúdio, galéria aj miesto stretnutí – živý organizmus umenia, ktorý sa menil každý deň.
Literárne a poetické referencie
Kurátorská koncepcia sa opiera aj o literatúru. Kouoh často odkazovala na romány Toni Morrison a Gabriel García Márquez, najmä na ich schopnosť prepájať realitu s magickým realizmom a rôznymi časovými rovinami.
Aj výstava chce fungovať podobne: ako priestor, kde sa história, pamäť a imaginácia prelínajú do jedného rozšíreného sveta.
napríklad performatívnu inštaláciu SEAWORLD VENICE od Florentina Holzinger v Rakúskom pavilóne, účasť Alvaro Barrington v hlavnej výstave In Minor Keys kurátorky
Koyo Kouoh, ako aj samostatné prezentácie umelcov ako Georg Baselitz, David Salle či Erwin Wurm v rôznych benátskych inštitúciách.
Malý kurátorský detail: Benátske bienále sa v skutočnosti nikdy neodohráva len v Giardini a Arsenale. Počas mesiacov výstavy sa celé mesto mení na obrovskú mapu umenia
– paláce, kostoly aj bývalé sklady sa menia na dočasné galérie. Venice sa tak každé dva roky správa trochu ako živé múzeum.
Bienále ako miesto spomalenia
V čase, keď globálny umelecký svet často funguje v rytme veľkých spektáklov, „In Minor Keys“ navrhuje opačný prístup. Namiesto encyklopedickej ambície chce vytvoriť miesto oddychu, počúvania a citlivosti.
Inštalácie majú byť multisenzorické a často vytvárať prostredia pripomínajúce ateliéry, záhrady či dvory – priestory, kde môže návštevník na chvíľu spomaliť.
V tomto zmysle je Venice Biennale 2026 nielen výstavou, ale aj kurátorským manifestom. Projekt Koyo Kouoh pripomína, že umenie nemusí kričať, aby bolo radikálne. Niekedy stačí zmeniť tóninu.
A práve v tej tichej – molovej – sa môže objaviť nový spôsob, ako premýšľať o svete.
formou. Allen vo svojej tvorbe často kombinuje ručné modelovanie s digitálnym skenovaním a následným odlievaním do bronzu,
čím vytvára sochy, ktoré pôsobia mäkko a takmer tvárne napriek hmotnosti materiálu. © Kasmin Gallery.