Súčasné umenie sa už dávno nepohybuje len v galériách s bielymi stenami. Často hľadá priestory, ktoré majú vlastnú pamäť, vlastnú akustiku a vlastnú psychológiu. Práve takým miestom sú podzemné nádrže Cisternerne, kde sa od marca 2026 predstavuje monumentálna inštalácia Marina Abramović s názvom Seven Deaths.
Výstava je súčasťou programu múzeí Frederiksbergmuseerne a trvá od 14. marca do 30. novembra 2026.
COPENHAGEN ART GUIDE
legendárnou sopranistkou Maria Callas. Vo filmovej časti projektu vystupuje aj herec Willem Dafoe. Photo: Marco Anelli, Los Angeles, October 2019.
Smrť ako operná scéna
Seven Deaths je filmová operná inštalácia, v ktorej Abramović inscenuje smrť v siedmich ikonických ženských rolách opernej histórie. Každá scéna je postavená na árii legendárnej sopranistky Marie Callas, ktorej hlas sprevádza celý projekt.
Abramović v jednotlivých filmových sekvenciách sama stvárňuje tragické hrdinky opery. Proti nej stojí hollywoodsky herec Willem Dafoe, ktorý vystupuje ako mužská postava v každom z príbehov. Výsledkom je silne vizuálna, takmer filmová séria obrazov o láske, strate a nevyhnutnosti smrti.
Celé dielo má približne hodinovú stopáž a je vytvorené ako súvislá sekvencia siedmich filmov.
Miesto ako súčasť diela
Podzemné priestory Cisternerne patria medzi najnezvyčajnejšie výstavné miesta v Európe. Ide o bývalé vodné nádrže ukryté pod parkom Søndermarken v Kodani. Temnota, vlhkosť a silná ozvena – ktorá môže trvať až sedemnásť sekúnd – menia spôsob, akým divák vníma obraz aj zvuk.
Abramović sama označila tento priestor za jeden z najunikátnejších, v akých kedy vystavovala. Podzemná architektúra dodáva dielu ďalšiu emocionálnu vrstvu a vytvára atmosféru, ktorá sa pohybuje medzi operným javiskom, filmovým setom a rituálnym priestorom.
a ozvučená galéria, kde umelci vytvárajú site-specific inštalácie, ktoré reagujú na špecifickú architektúru, atmosféru a históriu miesta.
Abramović a telo ako médium
Od 70. rokov patrí Marina Abramović k najvplyvnejším osobnostiam performance art. Jej tvorba skúma hranice tela, psychickej odolnosti a vzťahu medzi umelcom a publikom. Medzi jej najznámejšie projekty patrí napríklad Rhythm 0 (1974) alebo performancia The Artist Is Present v Museum of Modern Art v roku 2010.
V Seven Deaths sa jej dlhodobé témy objavujú v novej forme. Namiesto fyzickej performancie pred publikom pracuje s filmom, operou a scénografiou. Smrť sa tu objavuje ako divadelný motív, ale zároveň ako osobná reflexia – moment, kde sa stretávajú biografia, kultúrna história a univerzálne emócie.
Abramović, narodená v Belehrade v roku 1946, patrí medzi najvplyvnejšie osobnosti performance artu a už viac než päť desaťročí skúma hranice tela, vytrvalosti a psychickej
odolnosti. Photo: Wilfried Hösl / Bayerische Staatsoper
Rok Abramović
Rok 2026 je pre umelkyňu symbolický. Výstava v Cisternerne končí 30. novembra 2026, v deň jej 80. narodenín. V rovnakom roku zároveň pripravuje ďalší veľký projekt v Gallerie dell’Accademia v rámci programu Venice Biennale.
Seven Deaths tak možno čítať aj ako určitý sumár jej celoživotnej fascinácie extrémnymi emóciami a hranicami existencie.
Ak sa na Abramović pozrieme trochu filozoficky, jej práca vždy pripomína starý paradox performancie: kde presne sa končí umenie a začína život. V Seven Deaths sa tento paradox presúva do operného sveta, kde sa smrť opakuje znova a znova — ako archetyp, ktorý si kultúra rozpráva už celé stáročia.
A práve preto je fascinujúce sledovať, ako sa performance art, opera a film stretnú v tmavom podzemí. Niekedy stačí len zmeniť priestor a staré príbehy začnú znieť úplne inak.