Anne Imhof predstavuje prvú veľkú samostatnú výstavu v Portugalsku v Serralves Museum of Contemporary Art

Anne Imhof patrí medzi najvýraznejšie osobnosti súčasného umenia svojej generácie. V Serralves Museum of Contemporary Art v Porte predstavuje svoju prvú samostatnú výstavu v Portugalsku s názvom Fun ist ein Stahlbad. Výstava prebieha od 12. decembra 2025 do 19. apríla 2026. Imhof tu uvádza súbor sôch, malieb, filmov a multimediálnych inštalácií vytvorených priamo pre architektúru múzea a jeho park.

Prístavba múzea Serralves – krídlo navrhnuté Álvarom Sizom

Výstava Fun ist ein Stahlbad vedome nadväzuje na architektúru ikonickej budovy Álvara Sizu. Medzi priestorom, materiálom a témami súčasnej spoločnosti tu vzniká priame napätie. Návštevníci sa pohybujú galériami aj exteriérom areálu, kde dominuje monumentálna site-specific inštalácia – čierny oceľový bazén bez vody –, ktorá spochybňuje tradičné chápanie funkcie a hry v umení.

Architektúra, filozofia a site-specific inštalácie

Centrálny bod výstavy tvorí veľkorozmerná site-specific socha v podobe železného bazéna, ktorú umiestnili do dvora Pátio do Ulmeiro.
Jej mierka a surová forma menia vnímanie priestoru a narúšajú očakávania spojené s architektúrou miesta. Umelkyňa navrhla bazén ako nepoužiteľný objekt, čím vytvára napätie medzi známou formou a novým významom.

Táto inštalácia pracuje s kolektívnymi predstavami o oddychu, potešení a prázdnote a premieňa ich na vizuálnu metaforu súčasného stavu mysle. Objekt pôsobí zároveň príťažlivo aj odcudzene, čím diváka núti premýšľať o tom, ako architektúra formuje naše očakávania a správanie.

Názov výstavy Fun ist ein Stahlbad odkazuje na filozofický koncept z knihy Dialektika osvietenstva od Theodora W. Adorna a Maxa Horkheimera, kde je zábava chápaná nie ako prejav slobody, ale ako nástroj disciplíny. Tento rámec sa prelína celým projektom. Rezonuje v dielach, ktoré skúmajú vzťah medzi slobodou, kontrolou a vnútorným nepokojom súčasnej kultúry.

Film, telesnosť a emocionálna expozícia

Výstava tiež obsahuje premiéru filmu Citizen (2025), štvor-kanálovej video inštalácie, ktorá do priestoru vnáša telesnosť, pohyb a kolektívnu zraniteľnosť. Tento film pracuje s performatívnymi prvkami, kde sa hudba, tanec a obraz prelínajú v zamyslenom prostredí nazvanom umelkyňou ako „dom nádeje“.

Anne Imhof je držiteľkou Zlatého leva na Benátskom bienále (2017) a je považovaná za jednu z kľúčových postáv súčasného umenia. Výstava Fun ist ein Stahlbad predstavuje ďalší míľnik v jej tvorbe, ktorý rozširuje hranice performatívnej, sochárskej a filmovej praxe v kontexte architektúry a verejného priestoru.

Ak hľadáte spojenie súčasného umenia s filozofiou, architektúrou a kritickým pohľadom na spoločnosť 21. storočia, táto výstava je jedinečnou udalosťou v európskom kultúrnom kalendári.

Eliza Douglas v diele Anne Imhof, Faust (2017), Nemecký pavilón, 57. ročník Medzinárodnej umeleckej výstavy – La Biennale di Venezia. Foto: © Nadine Fraczkowski