Keď zacítim spojenie hudby a „high fashion“, niet cesty späť. Niekto to nazýva dobrým marketingom, ja výborným konceptuálnym nápadom. V spoločnosti, ktorá je postavená na konzume, sa mi páči, že sa tomu aspoň občas snažia dať myšlienku, kontext – pridanú hodnotu, ktorá mi rozšíri obzory.
Moje nákupné správanie sa úplne zmenilo. Chcem mať menej vecí, ale kvalitných. Aj vizuálne cítim posun: preferujem minimalistické, zároveň prepracované veci. A samozrejme chcem vedieť, z akej sú kolekcie, čo bolo inšpiráciou a ideálne, či ide o „runway piece“.
Zvrátený snobizmus je preč
Pamätáme si časy, keď sa spoločnosť delila na (hudobnú) alternatívu a mainstream? A keď sa niečo dostalo do mainstreamu, veľa ľudí stratilo záujem a prešlo k niečomu opäť neznámemu. Mala som to tak tiež – najmä preto, že ma ten mainstream často vizuálne neoslovovoval.
V roku 2025 sú hudobné, vizuálne a vlastne všetky hranice zotreté.
Všetci sa inšpirujú všetkými a delenie „množín“ už prakticky neexistuje.
Môj vkus sa mení, vyvíja a hlavne: (už) neopovrhujem mainstreamom. Zaujímam sa o to, čo mi robí radosť.
The Clash mi zmenili život – viackrát
Keď žijete v rurálnom prostredí do osemnástich rokov a vaši kamaráti nemajú alternatívne pnutie, chytáte sa všetkého. Zachránil ma môj otec, ktorý zaplatil osem druhov MTV a aj Vivu Zwei.
Keď som v trinástich prvýkrát videla video od The Clash – White Riot – obrátil sa mi život naruby. Tieto anglické ikony punku ovplyvnili napríklad M.I.A. a jej Paper Planes (stačí si pustiť „Straight To Hell“ a je jasné, odkiaľ sample pochádza).
Aj Bruce Springsteen im vzdal poctu v roku 2009, keď otvoril koncert v Londýne skladbou London Calling.
Podpora Ukrajiny
V marci 2022, po ruskej invázii, dali žijúci členovia The Clash povolenie ukrajinskej punkovej kapele Beton prepísať text London Calling. Pieseň mixoval producent Danny Saber v Los Angeles a výťažok z predaja šiel na podporu Ukrajiny.
I Feel Love – Donna Summer či Givenchy?
Značka Givenchy ma dlho nijako zvlášť nezaujímala. Vlastne celá „high fashion“ nie. Ale asi dva roky dozadu som si uvedomila, že ju už vnímam ako (vysokú) formu umenia a keď idem do hĺbky, tak to vie byť jedna poriadna konceptuálna jazda, ktorú dokonca môžem aj nosiť skoro stále na sebe.
Začalo to obdivovaním parížskeho štýlu – keď som bola na svojom prvom parížskom „Art Basel 2022“, v Palais de Tokyo som si kúpila knihu Paris Style – The Fashion Story of the Iconic City. A dosť intenzívne ma to inšpirovalo!
Hubert De Givenchy je známy tým, že navrhol veľkú časť osobného aj profesionálneho šatníka Audrey Hepburn a oblečenie pre Jacqueline Kennedy.
Jeho idolom bol Cristóbal Balenciaga a inšpiráciu našiel aj u Marka Rothka, ktorý ovplyvnil jeho prácu s farbou a textúrou. Kreatívnymi riaditeľmi boli: John Galliano, Alexander McQueen, Julien MacDonald, Riccardo Tisci, Clare Waight Keller, Matthew Williams, Sarah Burton.
Sarah Burton vie presne, ako má dnes vyzerať módna intimita s vyhranenosťou
Kampaň Givenchy S/S 26 nafotila Collier Schorr — fotografka, ktorú zastupuje 303 Gallery v Chelsea. Presne tam, kde má Gagosian svoju ulicu a o jeden blok ďalej nájdeš Zwirnera či Hauser & Wirth. A aby toho nebolo málo, Schorr fotí v čase, keď v 303 prebieha výstava Hansa Petra Feldmanna. Celé to pôsobí ako malý ekosystém umenia a módy, ktorý sa pretína prirodzene, nie na silu.
A práve tento „preplet“ vzťahov je dôvod, prečo pri Sarah Burton úplne mizne hranica medzi priateľom a múzou. „Moji priatelia sú často mojimi múzami a moje múzy sa často stávajú priateľmi,“ hovorí — a v kampani S/S 26 to cítiť od prvej sekundy. Schorr opäť pracuje s tým, čo Burton otvorila pri A/W 25: čisté portréty, biele steny, žiadne zbytočné pózy. Ale namiesto sterilného fashion editoriálu dostaneš prekvapivo intímny moment Rooney Mary a Paula Simonona z The Clash. Kombinácia, ktorú by som nikdy nečakala — a práve preto to pre mňa funguje.
