Kampaň a krátky film ANONYMITY pre sezónu jeseň/zima 2026 patrí medzi najtemnejšie projekty v histórii Maison Margiela. Dom pod vedením režiséra Thibauta Greveta totiž pretvoril bežnú módnu reklamu na trailer k fiktívnemu psychologickému trileru. Ten v skutočnosti neexistuje. Hlavnou hviezdou dvojminútového filmu je britská herečka Rebecca Hall.
Keď zmizne tvár, kto zostáva
Dej sleduje Rebeccu Hall v úlohe úspešnej herečky, ktorá sa pripravuje na novú rolu. Atmosféra rýchlo hustne. Mení sa totiž na hororový triler vo chvíli, keď hrdinka začne v bežných dňoch stretávať svojho vlastného maskovaného dvojníka. Ten sa objavuje v presne rovnakých outfitoch ako ona sama. Zakaždým má však na sebe inú, unikátnu masku z línie Artisanal. Tá vzniká priamo v parížskom ateliéri Margiela. Film navyše pracuje aj s otvorene hororovými prvkami, teda krvácajúcimi obrazovkami, záhadnou tekutinou aj postavami vynárajúcimi sa zo šatníkov.
Kampaň zároveň nadväzuje na výstavu Anonymity: Our History of Masks, ktorú Maison Margiela usporiadala v Pekingu. Skúma tak konflikt medzi viditeľnosťou a túžbou zmiznúť na hlbšej, psychologickej úrovni.
Presah: Rebecca Hall pozná dvojitú identitu aj spoza kamery
Rebecca Hall pritom nie je len herečka pred objektívom. V roku 2021 totiž sama debutovala ako režisérka. Jej film Passing sa venuje téme rasovej identity. Skúma v ňom aj „prechádzanie“ medzi dvoma verziami seba samej. Toto obsadenie tak pôsobí ako viac než náhodný casting slávnej tváre. Nesie so sebou totiž vlastnú skúsenosť s témou, ktorú kampaň rozohráva.
Presah: masky ako dedičstvo dekonštruktivizmu
Filozofia anonymity pritom nie je v Margiele nová. Siaha až ku koncu 80. rokov. Vtedy sa vo svete architektúry presadzoval dekonštruktivizmus, spájaný s menami ako Frank Gehry, Zaha Hadid či Rem Koolhaas. Tento smer totiž rozbíjal tradičné predstavy o čistých líniách a symetrii. Martin Margiela urobil v móde prakticky to isté. Odev otáčal naruby. Odhaľoval podšívky, ramenné vypchávky aj nezačistené lemy. To, čo malo zostať skryté, sa tak stalo hlavným vizuálnym prvkom. Rovnaký princíp nesie aj technika Bianchetto, teda biely náter na koži, ktorý sa nosením postupne odlupuje.
Presah: keď sa oblečenie stane umeleckým dielom
Margiela dlhodobo čerpá aj z konceptuálneho umenia a dadaizmu. V roku 1997 totiž vystavil svoju kolekciu nie na prehliadke, ale v múzeu Boijmans Van Beuningen v Rotterdame. Výstava niesla názov 9/4/1615. Osemnásť ikonických outfitov nechal spolu s mikrobiológom napustiť baktériami a plesňami. Modely stáli štyri dni v skleníkoch v areáli múzea. Organizmy ich tam doslova „konzumovali“.
Farba odevov sa postupne menila na machovo zelenú či okrovú. Keď sa výstava otvorila, návštevníci hľadeli cez sklo na modelov vystavených počasiu, akoby boli „melancholickými prízrakmi“. Šlo teda o čisté procesuálne umenie. Blízke je tak princípu ready-made Marcela Duchampa, ktorý tiež premieňal obyčajné predmety na umenie samotným gestom vystavenia.
Po odchode z módy v roku 2009 prešiel Martin Margiela naplno do vizuálneho umenia. V roku 2021 mal preto veľkú samostatnú výstavu v Lafayette Anticipations v Paríži. Vystavoval tam sochy, inštalácie a koláže na tie isté témy, teda anonymitu, zakryté tváre a miznutie.
Kolekcia okolo dekonštrukcie
Samotná kolekcia jeseň/zima 2026 bola prvýkrát predstavená naživo na prehliadke v Šanghaji, a to medzi naukladanými lodnými kontajnermi. Edwardovské fraky sa tu stretávajú s materiálom evokujúcim druhú kožu. Šaty z nábytkových tapiet zas vytvárajú ilúziu tekutého riasenia. Biele popraskané sukne nesú spomínaný náter Bianchetto. K tomu pribúdajú aj nové verzie ikonických topánok Tabi s kvetinovými potlačami, futuristický model Tabi Claw, nová kabelka Link bag inšpirovaná archívnymi mincovníkmi a napokon aj masívne reťazové šperky z vákuovo tvarovanej kože.
Kam a ako
Film ANONYMITY je dostupný online. Kolekcia jeseň/zima 2026 postupne prichádza do predaja.
