Antverpy: KMSKA, KAAN Architecten, Ensor

09/11/2026
4 mins read
KMSKA, Antverpy. Svetelný obal fasády počas rekonštrukcie, kampaň k znovuotvoreniu múzea. Koncept a dizajn: Hands. Foto: © Hands
KMSKA, Antverpy. Svetelný obal fasády počas rekonštrukcie, kampaň k znovuotvoreniu múzea. Koncept a dizajn: Hands. Foto: © Hands

Kráľovské múzeum výtvarných umení v Antverpách (KMSKA) ukazuje sedem storočí umenia od flámskych primitívov po expresionistov. Po jedenásťročnej rekonštrukcii podľa návrhu KAAN Architecten sa v roku 2022 znovu otvorilo. Do historickej budovy z 19. storočia vložilo nové, biele múzeum.

James Ensor, Intriga (The Intrigue), 1890. Olej na plátne, 90 × 149 cm. Kráľovské múzeum výtvarných umení v Antverpách (KMSKA). Foto: KMSKA / Wikimedia Commons, voľné dielo
James Ensor, Intriga (The Intrigue), 1890. Olej na plátne, 90 × 149 cm. Kráľovské múzeum výtvarných umení v Antverpách (KMSKA). Foto: KMSKA / Wikimedia Commons, voľné dielo

Zbierka

KMSKA má najväčšie zbierky Jamesa Ensora a Rika Woutersa na svete. Okrem nich v nej nájdete Rubensa, Jana van Eycka, Hansa Memlinga či Jeana Fouqueta, ale aj Modiglianiho, Rodina a Chagalla. Navyše až 111 diel je na oficiálnom zozname flámskych majstrovských diel.

Korene zbierky pritom siahajú do roku 1382, keď sa antverpskí maliari, sochári a zlatníci združili v cechu sv. Lukáša. Samotné múzeum však založil až Napoleon dekrétom v roku 1810. Najväčší dar prišiel neskôr, v roku 1840, keď bývalý starosta Florent van Ertborn odkázal mestu 144 obrazov vrátane van Eycka a Memlinga. Modernú zbierku vrátane Ensora zasa rozšírila rodina Franckovcov a spolok Kunst van Heden, ktorý založil François Franck v roku 1905.

Dve múzeá v jednom

Pôvodnú budovu navrhli Jean Jacques Winders a Frans Van Dijk a otvorili ju v roku 1890. Išlo o „denné múzeum“: galérie stáli vysoko nad zemou, a preto boli chránené pred požiarom aj povodňou, kým obrazy osvetľovali strešné svetlíky. Neskôr však múzeum prerastalo samo seba. Už v roku 1925 zastrešili štyri vnútorné dvory, a tak sa pôvodné trasy aj vzťah k mestu postupne stratili.

Zmenu priniesol rok 2003, keď flámsky vládny architekt bOb Van Reeth vypísal súťaž na nový generálny plán. Napokon v roku 2006 zákazku získalo rotterdamské štúdio Keesa Kaana, vtedy ešte Claus en Kaan, dnes KAAN Architecten. Rekonštrukcia sa začala na jeseň 2011.

Najprv historické sály dostali späť pôvodné farby, materiály a trasy. Zároveň architekti do štyroch dvorov vsadili nové, samostatné múzeum s bielymi sálami, dlhými schodiskami, skrytými miestnosťami a pohľadmi naprieč budovou. Denné svetlo sem pritom vstupuje cez trojuholníkové svetlíky obrátené na sever a štyri veľké svetelné šachty.

Návštevník tak prechádza dvoma svetmi, ktoré sa síce nepodobajú, no navzájom spolu hovoria. Celkovo má budova po rekonštrukcii 30 000 m².

KAAN Architecten

Kees Kaan od roku 1988 do 2013 viedol s Felixom Clausom štúdio Claus en Kaan. V roku 2014 založil s Vincentom Panhuysenom a Dikkie Scipio KAAN Architecten so sídlom v Rotterdame a pobočkami v São Paule a Paríži. Štúdio robí zdržanlivú, nadčasovú architektúru, ktorá vychádza z konkrétneho miesta.

Fasáda Kráľovského múzea výtvarných umení v Antverpách (KMSKA), architekti Jean Jacques Winders a Frans Van Dijk, 1890. Antverpy. Foto: © Karin Borghouts
Fasáda Kráľovského múzea výtvarných umení v Antverpách (KMSKA), architekti Jean Jacques Winders a Frans Van Dijk, 1890. Antverpy. Foto: © Karin Borghouts

KMSKA nie je jeho jediný zásah do historickej inštitúcie. V Apeldoorne obnovilo Museum Paleis Het Loo (2016 – 2022) a v Utrechte pracuje na Museum Catharijneconvent. Navrhlo aj budovu Najvyššieho súdu Holandska v Haagu (2011 – 2016) a návštevnícke centrum amerického vojnového cintorína v Margratene (2018 – 2023). V Antverpách stavia vežu Twist Tower.

Výstavy

Ossip Zadkine and Belgium (31. 10. 2026 – 18. 4. 2027) pripomína 60 rokov od sochárovej smrti. Ukazuje Zadkinovu tvorbu spolu s dielami jeho manželky Valentine Prax a belgických súčasníkov a žiakov. Belgicko zohralo v jeho kariére kľúčovú rolu, prvú retrospektívu mal v roku 1933 v Bruseli. KMSKA vlastní deväť jeho diel vrátane Utrpenia Jóbovho, ktoré múzeu daroval sám autor.

Guy Vandenbranden in the European Avant-Garde (16. 10. 2026 – 17. 1. 2027) oslavuje sté výročie narodenia belgického konštruktivistu. Sleduje jeho cestu od expresionizmu ku geometrickým kompozíciám farby a línie. Stavia ho vedľa Paula Kleeho, Pieta Mondriana a Victora Vasarelyho, ale aj Lucia Fontanu, Piera Manzoniho a Françoisa Morelleta.

KAAN Architecten, Kráľovské múzeum výtvarných umení v Antverpách (KMSKA), 2003 – 2022. Antverpy. Foto: Sebastian van Damme
KAAN Architecten, Kráľovské múzeum výtvarných umení v Antverpách (KMSKA), 2003 – 2022. Antverpy. Foto: Sebastian van Damme

Philip Aguirre y Otegui (3. 10. 2026 – 17. 1. 2027) je samostatná výstava belgického sochára. Monumentálne sochy od 80. rokov po súčasnosť vedú dialóg s jeho menšími prácami. Aguirre verí, že krása môže zmierňovať sociálnu nerovnosť. Tento rok ho Koyo Kouoh pozvala aj na hlavnú výstavu Benátskeho bienále In Minor Keys, kde v Arsenale vystavuje dielo Gaalgui Shelter.

Námestie a záhrada

Múzeum stálo v meste vizuálne osamotene, preto mesto v roku 1999 nechalo námestie Leopold De Waelplaats prestavať. Navrhli ho architekti Paul Robbrecht a Hilde Daem s krajinnou architektkou Marie-José van Hee. Dnes na ňom stojí socha Josuëho Dupona a štyri hlavy od Rodina z bývalého Loosovho pomníka. Lavička od módnej návrhárky Ann Demeulemeester pozýva na stretnutie, kým Deep Fountain Cristiny Iglesias na chvíľu ticha. Napokon aj múzejná záhrada slúži ako ďalšia galéria pod holým nebom.

Leave a Reply

Don't Miss

MAD Architects (Ma Yansong) so Stantec, Lucas Museum of Narrative Art, 2026. Lucas Plaza, tienisté námestie pod budovou s oblúkom s rozpätím 56 metrov a oculom vo výške štyroch podlaží. Exposition Park, Los Angeles. Foto: Hufton+Crow, courtesy of Lucas Museum of Narrative Art

George Lucas otvoril v Los Angeles múzeum od MAD Architects

V Los Angeles sa 22. septembra otvorilo Lucas Museum of Narrative Art.
Labics, Fabio Fumagalli, Rekonštrukcia Centrálneho pavilónu, 2026. Centrálny pavilón v Giardini, La Biennale di Venezia, Benátky. Foto: Marco Cappelletti

Biennale Architettura 2027: Wang Shu a Lu Wenyu

Môže pamäť existovať popri inovácii? Prírodný materiál popri modernej stavbe? Ľudský dotyk