Ana Mendieta, Imágen de Yágul, 1973, telo pokryté bielymi kvetmi v skalnej priehlbine

Ana Mendieta: Becoming the Earth, Tate Modern

Retrospektíva Ana Mendieta beží v Tate Modern v Londýne od 15. júla 2026 do 17. januára 2027 a ukazuje kubánsko-americkú umelkyňu, ktorá vo svojej tvorbe zrastá s krajinou doslova, cez blato, kvety, oheň aj vlastné telo. Výstava sprevádza návštevníka priestormi, v ktorých umelkyňa pracovala, jaskyňami, hájmi aj archeologickými nálezmi, kde vrství minulosť so súčasnosťou.

Výstavba Switch House extension pri Tate Modern, London – podzemné Oil Tanks (nádrže), Herzog & de Meuron, 2016
Tate Modern Switch House Extension – Výstavba, 2016
Herzog & de Meuron

Dievča, ktoré vyhnali z Kuby

Mendieta sa narodila v roku 1948 v Havane, do bohatej a politicky vplyvnej rodiny. V roku 1961, po Castrovej revolúcii, ju spolu so staršou sestrou ako dvanásťročnú poslali rodičia do exilu v Spojených štátoch. Vyrastala v sirotincoch a pestúnskych rodinách v Iowe, kde neskôr aj vyštudovala umenie pod vedením Hansa Bredera. Práve táto skúsenosť vykorenenia, straty rodiny a domova sa stala trvalou témou celej jej tvorby.

Inštalácia výstavy Ana Mendieta v Tate Modern, holé konáre stromov v galerijnom priestore s dvoma návštevníčkami
Installation view of „Ana Mendieta“ at Tate Modern, 2026. Photo: Yili Liu, © Tate.

Silueta ako stopa, ktorá mizne

Jadrom výstavy je vyše dvesto diel zo série Silueta, v ktorej Mendieta odtláčala obrys vlastného tela do krajiny, na plážach, v lesoch aj na brehu rieky Iowa. Niekedy telo úplne zmizne a zostane po ňom len odtlačok vyrezaný do zeme, inokedy sa jej postava rozpúšťa priamo v krajine, pokrytá blatom, perím, kvetmi či krvou. Diela existujú predovšetkým vďaka fotografickej dokumentácii, keďže samotný fyzický odtlačok často zmizne takmer okamžite, zmyje ho more alebo odfúkne vietor.

V prvom diele série z lokality Yagul v Oaxace leží Mendieta nahá v starovekej otvorenej hrobke, telo pokryté bielymi kvetmi, obklopená ostrými skalami archeologického náleziska.

Manželstvo, ktoré poznačilo aj jej dedičstvo

V januári 1985 sa Mendieta vydala za amerického minimalistického sochára Carla Andreho. O osem mesiacov neskôr, v septembri 1985, zomrela po páde z okna ich bytu na Manhattane. Andre bol z jej smrti obvinený, no v procese ho oslobodili. Rozsudok dodnes vyvoláva spory, najmä medzi feministickými umelkyňami a kritičkami, ktoré prípad považujú za dôkaz, ako umelecký svet dokázal prehliadať násilie páchané na ženách. Práve táto kauza čiastočne stojí za tým, prečo jej dielo dlho zostávalo v tieni, a prečo dnešná veľká retrospektíva v Tate Modern pôsobí ako oneskorené, no o to významnejšie uznanie.

Ana Mendieta, Bird Run, 1974, postava zahalená v perí bežiaca po pobrežnej pláži
Ana Mendieta, Bird Run, 1974. © The Estate of Ana Mendieta Collection, LLC. Licensed by Artist Rights Society (ARS), New York /
DACS, 2026. Courtesy Marian Goodman Gallery and Alison Jacques, London.

Land art z feministického pohľadu

Mendieta pracovala s filmom, fotografiou, sochou aj kresbou. Jej prístup k land artu prináša svieži, feministický pohľad na žáner. V sedemdesiatych rokoch ho totiž formovali prevažne muži. Sama umelkyňa svoju prácu opisovala ako vieru v jednu univerzálnu energiu.

Tá preteká všetkým, od hmyzu po človeka, od človeka po ducha, od ducha po rastlinu, od rastliny po galaxiu. Výstavu uzatvára video Bird Run. V ňom sa zahalená, perím pokrytá postava rozbieha smerom ku kamere. Prechádza cez jemne sa lámajúce sivé vlny, kým napokon nezmizne zo záberu.