Minulý týždeň predstavil Jonathan Anderson svoju druhú haute couture kolekciu pre Dior v záhradách Musée Rodin v Paríži. Namiesto novej módnej múzy si tentoraz vybral osemdesiatštyriročnú americkú sochárku Lyndu Benglis, ktorá už vyše šesťdesiat rokov stiera hranicu medzi maľbou a sochou. Kolekciu sprevádza aj výstava Grammar of Forms, ktorá sa koná priamo na mieste prehliadky, v záhradách Musée Rodin, od 7. do 12. júla 2026. Spája novú kolekciu, kúsky z archívu Dior aj diela samotnej Benglis. Niektoré z nich sú vo Francúzsku vystavené vôbec prvýkrát.
Kto je Lynda Benglis
Lynda Benglis sa narodila v roku 1941 v Louisiane, v gréckej rodine, a do New Yorku prišla v roku 1964. Preslávila sa premenou priemyselných materiálov, ako je latex, včelí vosk, drôtené pletivo alebo neskôr zlatý plátok a hliník, na uzly, záhyby a kaluže. Tie sa vznášajú na stene alebo tuhnú priamo na podlahe galérie. V sedemdesiatych rokoch sa venovala aj videu, kde natočila viac ako desať prác skúmajúcich rodovú identitu a vzťah medzi divákom a autorkou.
Škandál, ktorý ju takmer zničil aj preslávil
V roku 1974 si Benglis za tritisíc dolárov zaplatila reklamu v magazíne Artforum, v ktorej pózovala nahá, s okuliarmi a veľkým plastovým dildom. Chcela tak upozorniť na svoju výstavu v Paula Cooper Gallery. Pôvodne chcela reklamu robiť ako dvojportrét so spolupracujúcim umelcom Robertom Morrisom, napokon však siahla po dilde. To podľa jej vlastných slov pôsobilo zároveň mužsky aj žensky. Reklama vyvolala v umeleckom svete búrku, kritička Rosalind Krauss ju označila za vykorisťujúcu. Benglis napokon z rovnakého dilda odliala päť olovených sošiek s názvom Smile, jednu pre každého redaktora Artforum, ktorý sa proti nej sťažoval.
Prečo sa v kolekcii objavuje India
Súčasťou kolekcie pre Dior je aj séria Peacock, ktorou sa Benglis inšpirovala počas pobytu v indickom Ahmedabáde, kde v roku 1979 spoznala svojho životného partnera Ananda Sarabhaia. Práve on ju priviedol na panstvo svojej rodiny, kde pozorovala pávy a neskôr ich premenila na farebné, zdobené sochy z drôteného pletiva. Sarabhai zomrel v roku 2013, Benglis si však dodnes udržiava byt priamo v Ahmedabáde, popri New Yorku, Santa Fe a gréckom ostrove Kastellorizo.
Kto ju dnes zastupuje
Benglis dnes zastupuje newyorská Pace Gallery, ktorá si ju do svojho portfólia pridala v roku 2019. Skôr s ňou spolupracovali aj Paula Cooper Gallery a Cheim & Read. Pace pripravuje na 11. september 2026 výstavu jej sôch z rokov 1972 až 2024, a na budúci rok sa pripája aj veľká retrospektíva, ktorá putuje z bazilejského Kunstmuseum Basel do londýnskeho Tate Modern a napokon do dánskeho Louisiana Museum of Modern Art.
Ako sa k nej dostal Jonathan Anderson
Anderson objavil dielo Benglis už v roku 2015 v múzeu Hepworth Wakefield v Anglicku. V roku 2017 ju zaradil do výstavy Disobedient Bodies, počas pôsobenia v Loewe jej sochy dvakrát použil priamo v scénografii prehliadok a v roku 2024 pre Loewe navrhla aj limitovanú kolekciu šperkov. Kolekcia pre Dior je však prvá, kde jej diela priamo inšpirovali strih a materiál odevov, nielen scénu okolo nich. Benglis podľa Andersona schválila každý jeden kúsok kolekcie.
Pridaj komentár
Prepáčte, ale pred zanechaním komentára sa musíte prihlásiť.