Chicago, Obama a 30 umelcov: nové Obama Presidential Center

Chicago, Obama a 30 umelcov: nové Obama Presidential Center

Obama Presidential Center otvára svoje brány 19. júna 2026 na juhu Chicaga po desiatich rokoch plánovania a 850 miliónoch dolárov zo súkromných zdrojov. Barack Obama je totiž prvý prezident, ktorý odmietol model klasickej prezidentskej knižnice pod správou National Archives. Namiesto toho postavil niečo iné: 7,8-hektárový verejný park, komunitné centrum, pobočku Chicago Public Library a zbierku site-specific umeleckých diel od 30 súčasných umelcov.

Obama Presidential Center, granitová veža vo výstavbe, Jackson Park, Chicago, január 2026. Foto: E. Jason Wambsgans / Chicago Tribune / Getty Images.
Obama Presidential Center, Jackson Park, Chicago, 2026. Foto: E. Jason Wambsgans / Chicago Tribune / Tribune News Service via Getty Images.

Umenie tu navyše nie je dekorácia. Zbierku zahŕňa Julie Mehretu, Theaster Gates, Maya Lin, Mark Bradford, Nick Cave, Jenny Holzer a Carrie Mae Weems a ďalší. Umelcov vybrali Barack a Michelle Obama osobne. Výsledkom je zbierka, ktorá reflektuje ich pohľad na kultúru ako nástroj politickej zmeny. V tomto článku sa preto pozrieme na to, prečo práve títo umelci a prečo práve tu.

Architektonický uhol: Louis Kahn, hradný donjon a 850 miliónov dolárov

Architektonickú podobu centra navrhli Billie Tsien a Tod Williams, krajinný architekt Michael Van Valkenburgh (autor Brooklyn Bridge Parku v New Yorku). Dominantou je 69-metrová granitová veža, ktorú kritik NYT Michael Kimmelman nazval Obamalisk. Chladná, monumentálna, ambiciózna stavba.

Obama chcel, aby vyzerala ako štyri zdvihnuté ruky. Michael Kimmelman napísal, že z niektorých uhlov pripomína architektúru Louisa Kahna alebo Noguchiho sochu, z iných pôsobí chladne a uzavreto. Kahnov vplyv vidí viacero kritikov: masívne kamenné objemy, svetlo a tieň, žiadny ornament. Nie je to priama citácia, je to podobný spôsob uvažovania o tom, čo má monument znamenať.

Centrum stálo 850 miliónov dolárov a bolo financované zo súkromných zdrojov. Okolo veže vznikol úplne iný svet: ihriská, záhrady, výučbová kuchyňa s ovocnou záhradou pod správou Chicago Botanic Garden, pobočka Chicago Public Library a Forum so 291-miestnym auditóriom. Všetko zadarmo okrem vstupu do múzea.

Od Mehretu po Gibsona: prečo práve títo umelci

Barack a Michelle Obama zadali zbierku umeleckých diel ako súčasť architektonického programu od začiatku. Kurátorkou je Virginia Shore zo Shore Art Advisory. Výsledkom je viac ako 28 site-specific diel od 30 umelcov.

Maľba a abstrakcia

Julie Mehretu (nar. 1970) vytvorila 25-metrové vitrážové okno Uprising of the Sun, prvé vitrážové dielo vo svojej kariére. Mehretu je etiópsko-americká maliarka zastúpená v MoMA, Tate Modern a Guggenheime.

Julie Mehretu počas inštalácie diela Uprising of the Sun na Obama Presidential Center, Chicago, september 2024. Foto: The Obama Foundation.
Julie Mehretu počas inštalácie svojho komisného diela Uprising of the Sun na severnej fasáde Obama Presidential Center v Chicagu, 7. septembra 2024. Maľované
sklenené okno meria 25 metrov na výšku a 7,6 metra na šírku. Je to prvé vitrážové dielo v kariére umelkyne. Foto: The Obama Foundation.
Zdroj: Chicago Defender.

Mark Bradford (nar. 1961) namaľoval rozsiahlu mapu juhu Chicaga. V roku 2017 zastupoval USA na Benátskom bienále, kde venoval celý pavilón otázke sociálnej spravodlivosti.

Aktivizmus a miesto

Theaster Gates (nar. 1973) žije a pracuje priamo na juhu Chicaga. Okrem umeleckej praxe je zakladateľom Rebuild Foundation, ktorá premenila desiatky opustených budov v tejto časti mesta na kultúrne priestory.

Theaster Gates so zamestnancami a umelcami v hrnčiarskom štúdiu v prerobenom pivovare, Chicago. Foto: Stephen Wilkes pre The New York Times.
Theaster Gates so zamestnancami a umelcami v hrnčiarskom štúdiu v prerobenom pivovare na juhu Chicaga, 2013. Gates je umelec a zakladateľ Rebuild Foundation,
ktorá premenila desiatky opustených budov na juhu Chicaga na kultúrne priestory. Foto: Stephen Wilkes pre The New York Times Magazine, december 2013.

Jeffrey Gibson (nar. 1972) vytvoril dielo Yet With a Steady Beat. V roku 2024 sa stal prvým pôvodným americkým umelcom, ktorý sólovo zastupoval USA na Benátskom bienále.

Jeffrey Gibson na soche the space in which to place me, americký pavilón, Benátske bienále, 2024. Foto: Joshua Woods pre PIN-UP.
Jeffrey Gibson na svojej soche the space in which to place me, americký pavilón, 60. Benátske bienále, 2024. Gibson bol prvým
pôvodným americkým umelcom, ktorý sólovo zastupoval USA na Benátskom bienále. Foto: Joshua Woods pre PIN-UP.

Text, pamäť a identita

Jenny Holzer (nar. 1950) je konceptuálna umelkyňa, ktorej texty sa objavujú na billboardoch, LED displejoch a budovách po celom svete. Laureátka Ceny Zlatý lev na Benátskom bienále 1990.

Jenny Holzer pre Helmut Lang, textová inštalácia I Talk I Smile I Bite, spolupráca Holzer a Helmut Lang. Zdroj: Dazed.
Jenny Holzer v spolupráci s Helmutom Langom vytvorila sériu textových plagátov pre jeho módne kampane v 90. rokoch. Holzer je konceptuálna umelkyňa,
ktorej texty sa objavujú na billboardoch, LED displejoch a budovách po celom svete. Spolupráca s Helmutom Langom bola jednou z prvých príkladov hlbokého
prepojenia súčasného umenia a módneho domu. Zdroj: Dazed.

Maya Lin (nar. 1959) navrhla Vietnam Veterans Memorial vo Washingtone ako 21-ročná študentka v roku 1981. Jej práca spája pamäť, krajinu a kolektívne smútenie do fyzickej formy.

Martin Puryear (nar. 1941) vytvoril vonkajšiu sochu na John Lewis Plaza inšpirovanú citátom Martina Luthera Kinga. V roku 1989 zastupoval USA na Bienal de São Paulo, kde získal Grand Prize. Na Benátskom bienále zastupoval USA v roku 2019.

Martin Puryear, Swallowed Sun (Monstrance and Volute), americký pavilón, Benátske bienále, 2019. Perforovaná drevená clona pred vstupom do pavilónu. Foto: Joshua White.
Martin Puryear, Swallowed Sun (Monstrance and Volute), americký pavilón, 58. Benátske bienále, 2019.
Foto: Joshua White. Courtesy Matthew Marks Gallery a Madison Square Park Conservancy.

Lorna Simpson (nar. 1960) bola v roku 1990 prvou Afroameričankou, ktorá vystavovala na Benátskom bienále. Jej konceptuálna fotografia skúma identitu, rod a rasu. V roku 2026 jej Punta della Dogana venovala rozsiahlu sólovú výstavu Third Person (29. marca až 22. novembra 2026), kurátorovanú Emmou Lavigne z Pinault Collection v spolupráci s Metropolitan Museum of Art v New Yorku. Je to jej najväčšia európska prezentácia za viac ako desaťročie.

Rashid Johnson (nar. 1977) je rodák z Chicaga. Jeho práca skúma afroamerickú identitu a kultúrnu históriu cez materiály ako šea maslo, vosk a živé rastliny.

Rashid Johnson: A Poem for Deep Thinkers, inštalačný pohľad, Solomon R. Guggenheim Museum, New York, 2025. Foto: David Heald. © Solomon R. Guggenheim Foundation.
Rashid Johnson: A Poem for Deep Thinkers, inštalačný pohľad, Solomon R. Guggenheim Museum, New York, 18. apríla 2025 až 18. januára 2026. Foto: David Heald.
© Solomon R. Guggenheim Foundation, New York.

Obama a kultúra: nie len politika

Obama nebol prezident, ktorý kultúru toleroval. Bol to prezident, ktorý ju aktívne formoval. Počas rokov v Bielom dome Obamovci organizovali jazz sessions a hudobné podujatia s Jay-Z, Beyoncé, Bruceom Springsteenom, Bobom Dylanom a Steviem Wonderom. Na jeho iPode bolo okolo 2000 piesní a jeho osobný asistent Reggie Love ho uviedol do rapu cez Nasa a Lil Waynea.

Jeho každoročné zoznamy obľúbených piesní, ktoré zdieľa na sociálnych sieťach, sa stali kultúrnou udalosťou. V roku 2024 zahrnuli Kendricka Lamara, Beyoncé, Billie Eilish a Shaboozeyho, v roku 2025 Kendricka Lamara a SZA, Burna Boya, Draka a Rosalíu. Nie je to náhoda ani PR. Je to konzistentný pohľad na kultúru ako nástroj politickej zmeny.

Letné playlisty z obdobia Bieleho domu Spotify Obama White House.

Architektúra ako politické vyhlásenie

NYT kritik Michael Kimmelman napísal, že centrum má dve tváre: teplý komunitný park a chladnú sebaoslávu veže.

Obama je okrem toho prvý prezident, ktorý nepreniesol fyzické archívy pod správu National Archives. Dokumenty sú digitalizované a dostupné online, fyzické materiály uchováva zariadenie v Marylande.

Centrum otvára práve vtedy, keď Trump plánuje vlastnú prezidentskú vežu v Miami s hotelom, zlatou sochou a zlatým eskalátorom. Kontrast je zámerný?

Obama Presidential Center, Jackson Park, Chicago. Otvorené od 19. júna 2026.