When Fashion Meets Art: Part I, Bottega Veneta a Benátky

Všetko začalo zvukom.

Na debutovej prehliadke Louise Trotter v Miláne v septembri 2025 sa modely pohybovali pod závesnou inštaláciou kórejského umelca Kwangho Lee, čierne šnúry kaskádovito padajúce ako obrovské rozvinuté Intrecciato. Práve vtedy zahralo niečo neočakávané.

Britský filmár a oscarový režisér Steve McQueen vytvoril ’66–’76 zvukovú koláž, ktorá spojila Ninu Simone a Davida Bowieho v ich verziách piesne Wild Is the Wind. Konkrétne: Bowieho hlas k Simoninmu piánu.

McQueen to opísal takto: „Tieto dva hlasy boli také komplementárne, akoby k sebe vždy patrili.“ O módnych prehliadkach pritom povedal niečo prekvapivé: že sú dnešnou verziou opery, nie tej nudnej a elitárskej, ale opery v pôvodnom zmysle. Živého spektáklu, kde hudba, pohyb a emócia splývajú do jedného okamihu. „Nie je to staromódne. Práve naopak, je to cutting-edge,“ dodal.

Nebol to pritom náhodný výber. Trotter si totiž hneď od začiatku dávala záležať na tom, čo Bottega Veneta znamená, nielen ako vyzerá. Inšpiráciou prvej kolekcie bola Laura Braggion, prvá ženská kreatívna riaditeľka značky, ktorá žila v New Yorku a bola súčasťou Warholovej Factory. Vďaka tomu sa sloboda stala základom a dielňa bottega filozofiou.

Oblečenie tomu zodpovedalo. Úvodný look bol napríklad strohý trenčkot s len zábleskom Intrecciato pod golierom, nový druh luxusnej askézy. Napriek tomu bol prerušovaný momentmi elektrického strapcového zdobenia a zábleskmi oranžovej, červenej a striebornomodrej. Ich lesk navyše nepochádzal z hodvábu, ale z recyklovaného skleného vlákna chytajúceho svetlo v pohybe. Hostia sedeli na farebných muranských sklenených stoličkách, ktoré odrážali svetlo vo bývalej zinkovej fabrike Fabbrica Orobia pri Fondazione Prada.

Spolupráca s Kwangho Leeom sa nekončila pri prehliadke. Na Milan Design Week 2026 Bottega predstavila inštaláciu Lightful v butiku Via Sant’Andrea, tkané kožené šnúry v čiernej a zelenej sa vinuli od stropu ako liany, niektoré so skrytými LED svetlami. Nie len spolupráca, pokračujúci dialóg o remesle.

A prišli Benátky

Bottega Veneta vznikla v roku 1966 vo Vicenze, nie priamo v Benátkach. Napriek tomu má k mestu hlboké kultúrne väzby. Značka totiž dlhodobo podporuje benátske kultúrne iniciatívy, od rekonštrukčných projektov v Bazilike sv. Marka, cez spoluprácu s Biennale Danza a Biennale Architettura, až po iniciatívu Bottega for Bottegas podporujúcu benátskych remeselníkov. Preto keď v roku 2026 Biennale otvorilo brány a Bottega oslavovala šesťdesiatiny, bol návrat do regiónu nevyhnutný.

Trotter pritom nezvolila módne prehliadky ani konvenčné brandové eventy. Namiesto toho sa rozhodla prijať samotné mesto ako súčasť naratívu.

Prvý akt bol výstava If All Time Is Eternally Present v spolupráci s Pier Luigi Nervi Foundation, kde umelci Meriem Bennani, Kandis Williams a Tai Shani prepojili mestá ako New York, Rabat, Londýn, Baltimore a Berlín. Vďaka tomu sa Campo Manin na jeden večer premenilo na improvizované kino pod holým nebom, diela pohyblivého obrazu blikali na rozpadajúcej sa architektúre mesta.

Druhým aktom bola Lorna Simpson. Výstava Third Person v Punta della Dogana priniesla okolo 50 diel z posledných tridsiatich rokov, Simpson čerpá z historických fotografií magazínov Ebony a Jet, rekonceptualizuje vizuálne fragmenty a skúma identitu, pamäť a spôsob, akým obrazy cirkulujú cez čas. Napokon záver programu sa odohral v Palazzo Soranzo Van Axel z 15. storočia, dnes benátskom sídle Bottegy.

Jesenná kampaň tento obraz ďalej dokreslila. Fotograf Chris Rhodes totiž opustil klasické pohľadnicové Benátky v prospech intímneho, surového obrazu mesta, ošúchané tapety, terazová dlažba, každodenný život ako pozadie pre dokonalé remeslo.

Nina Simone a David Bowie. Steve McQueen a Kwangho Lee. Lorna Simpson a Tadao Ando. Benátky teda nie ako dekorácia, ale ako argument.

Nabudúce: ZEGNA a talianský pavilón

Nabudúce: ZEGNA a talianský pavilón keď módny dom nie je sponzor, ale spoluautor.