Serpentine Pavilion v londýnskych Kensington Gardens sa stal jedným z najvýznamnejších fenoménov svetovej architektúry. Jeho ročná letná inštalácia pritiahne tisíce návštevníkov a roky prepája experimentálnu architektúru s verejným priestorom. V roku 2026 platformu zastupuje návrh a serpentine. Navrhlo ho mexické štúdio LANZA atelier, vedené Isabel Abascal a Alessandrom Arienzem.
Inovácia, ktorá oslavuje históriu a remeslo
LANZA atelier pre rok 2026 navrhuje Pavilion inšpirovaný tradičnou anglickou konštrukciou crinkle-crankle. Ide o ohybný, hadovitý múr, ktorý vďaka zakriveniu dosahuje stabilitu s minimálnym množstvom materiálu. Tento múr tvorí jeden z hlavných prvkov novej inštalácie, odkazujúc zároveň na susedné „Serpentine Lake“ svojou plynulou zakrivenou formou.
Tradičný tehličkový materiál – zvolili architekti vedome. Farebná a fyzická kontinuita tehál prepája Pavillion s historickou Serpentine South Gallery a zároveň reflektuje bohatú tradíciu anglických záhradných múrov. Tehly tvoria rytmický systém stĺpov. Premieňajú stenu z nepriehľadnej na priepustnú. Tým vzniká organický priestor, ktorý prepája svetlo, vzduch a ľudí.
Architektúra v dialógu s prírodou
Návrh a serpentine mieša pevnosť a priepustnosť. Druhá stena obopína koruny stromov bez ich narušenia a vytvára tiché prechody medzi uzavretým a otvoreným priestorom. Translucentná strecha, spočívajúca na tehličkových stĺpoch, evokuje dojem lesa či priestoru medzi stromami, kde sa svetlo a tieň hrajú so svojou rytmikou.
Tento pavilón nie je iba estetickým objektom. Stáva sa sociálnym a kultúrnym uzlom. Architekti zdôrazňujú, že ich dizajn umožňuje pohyb, stretnutia a interakciu v priestore, ktorý sa mení podľa toho, kto cez neho prechádza. Silou tohto návrhu je schopnosť prelomiť hranice medzi objektom a jeho návštevníkmi, pričom každý krok odhaľuje nové pohľady a perspektívy.
25. výročie a nové dialógy
Serpentine Gallery už od roku 2000 funguje ako laboratórium súčasnej architektúry, kde sa každoročne testujú nové formy myslenia o verejnom priestore. Koncept Pavilionu stojí na jednoduchom, no radikálnom geste: pozvať architektov, ktorí v Británii ešte nerealizovali stavbu, a dať im absolútnu tvorivú slobodu. Po Zaha Hadid, ktorá otvorila túto tradíciu, nasledovali mená ako Rem Koolhaas, Peter Zumthor, SANAA, Francis Kéré, Bjarke Ingels, Sou Fujimoto či Lina Ghotmeh. Serpentine Galleries – so sídlami v Kensington Gardens – tak systematicky prepájajú architektúru, umenie a spoločenský diskurz. Pavilion 2026 od LANZA atelier do tohto príbehu zapadá ako tichý, premyslený experiment, ktorý namiesto ikonického gesta ponúka priestor pre pohyb, čas a kolektívnu skúsenosť.
LANZA atelier sa tak dostáva na svetovú scénu ako jedna z najzaujímavejších mladých architektonických praxí. Ich návrh a serpentine otvára nový diskurz o spojení tradičných techník s modernými princípmi – o úcte k materiálu, kontextu a ľudskej skúsenosti.
