november 2025 – 5. júl 2026
Arthur Jafa vystavuje v MoMA v rámci prestížnej série Artist’s Choice, ktorá od roku 1989 pozýva vybraných umelcov, aby kurátorovali diela zo zbierok múzea podľa vlastnej vízie. Nejde pritom o klasickú retrospektívu ani o učebnicový prehľad dejín umenia. Naopak, séria umožňuje nahliadnuť priamo do spôsobu myslenia konkrétneho autora.
Výstava tak funguje ako kurátorská rentgenová snímka: divák sleduje, aké obrazy umelec spája, ktoré diela kladie vedľa seba a aké vzťahy tým odhaľuje. V prípade Arthura Jafu je táto sloboda zásadná.

Less Is Morbid: nové čítanie zbierky MoMA
Jafa svoju výstavu pomenoval Less Is Morbid. Názov presne vystihuje princíp celej inštalácie. Umelec spája autorov, ktorí by sa v tradičnej múzejnej expozícii nikdy nestretli – alebo by ich delili celé poschodia, ak nie odlišné inštitúcie.
Vedľa seba sa tu objavujú Jean-Michel Basquiat, Cy Twombly, Piet Mondrian, Lygia Clark, Roy DeCarava, textílie z Gee’s Bend, autori graffiti aj outsider art. Jafa ich neusporadúva podľa štýlu, obdobia ani umeleckého smeru. Namiesto toho vytvára nové, čitateľné vzťahy.
Mondrian v blízkosti Basquiata zrazu pôsobí inak. Textílie z Gee’s Bend vstupujú do dialógu s minimalistickou kresbou. DeCaravove fotografie menia rytmus celej miestnosti. Výsledkom nie je lineárny príbeh, ale sieť napätí a prepojení.

Montáž ako spôsob myslenia
Takéto výstavné gesto nie je náhodné. Arthur Jafa dlhodobo pracuje s princípom montáže, strihu a rytmu. Najznámejším príkladom je jeho film Love Is the Message, The Message Is Death (2016), ktorý sa stal jedným z najdiskutovanejších diel dekády a získal mimoriadny ohlas na Venice Biennale 2019.
Rovnaký princíp Jafa prenáša aj do MoMA. Namiesto uhladenej línie dejín umenia vytvára konštelácie diel, ktoré sa navzájom zneisťujú, dopĺňajú, spochybňujú alebo zosilňujú. Výstava tak nepôsobí ako prezentácia jednotného štýlu, ale ako priestor napätia medzi rôznymi umeleckými svetmi.

Pinault Collection v Paríži. Foto: Nicolas Brasseur.
MoMA ako priestor experimentu
Zároveň Jafa pokračuje v prístupe, ktorý rozvíjal v Bourse de Commerce – Pinault Collection v Paríži, v Benátkach či v ďalších inštitúciách. Skúma, ako sa vizuálna kultúra fragmentuje, ako sa do nej zapisuje osobná aj kolektívna skúsenosť a ako obrazy získavajú silu práve vtedy, keď sa nečítajú izolovane.
MoMA jeho prístup nijako nezjemňuje ani neupravuje. Naopak, séria Artist’s Choice mu poskytuje ideálny rámec na to, aby ukázal, že aj samotné usporiadanie zbierky môže byť tvorivým aktom. Výstava tak narúša zaužívaný spôsob, akým sa pozeráme na múzeum ako autoritu.

na Benátskom bienále. Foto: Wayne Lawrence.

Výstava ako živý organizmus
Výsledkom nie je výklad dejín umenia. Výstava pôsobí skôr ako laboratórium čítania obrazov. Jemne, no dôsledne pripomína, že umenie nie je statický objekt, ale živý materiál, ktorého význam sa mení podľa kontextu, susedstva a diváckeho pohľadu.
Arthur Jafa v MoMA ukazuje, že múzeum nemusí byť miestom definitívnych odpovedí. Môže sa stať priestorom otázok, pochybností a nových spojení.
Kto je Arthur Jafa
Arthur Jafa (nar. 1960, USA) je americký filmár, vizuálny umelec a kurátor. Preslávil sa najmä videokolážami a filmami, ktoré skúmajú rasu, identitu, kultúru a vizuálny jazyk súčasnosti. Medzi jeho kľúčové diela patrí film Love Is the Message, The Message Is Death (2016).
Medzinárodné uznanie získal aj na Venice Biennale 2019, kde jeho film The White Album získal Zlatého leva. Jafa je zastupovaný galériou Gladstone Gallery v New Yorku a jeho diela vystavujú aj David Zwirner či Sadie Coles HQ. V posledných rokoch mal významné výstavy v MCA Chicago a v Bourse de Commerce – Pinault Collection v Paríži.

