Malý esejový manifest o tom, ako sa móda prelína s umením, architektúrou, literatúrou aj popkultúrou
Ružový kabát z dielne Dries Van Noten nesie poetiku dizajnéra, ktorý je známy ako „módny intelektuál“. Dries je jedným z posledných „Antverpskej šestky“ – generácie belgických návrhárov, ktorí v 80. rokoch zmenili tvár módy. Jeho rukopis: majstrovská práca s textíliami, prepojenie vzorov, farieb a jemnej irónie. Kabát nie je len o šatníku, ale o kultúrnej pamäti – o radosti z materiálu, ktorá sa rodí v ateliéri medzi historickým odkazom a súčasným pohľadom.
Červený rúž má v kozmetike ikonické postavenie – symbol moci, zvádzania aj emancipácie. Luxusné kozmetické línie ako tento kúsok nesú dedičstvo parížskej estetiky: prepojenie dizajnu puzdra (často ako šperk) a odvážnej farby. Rúž v histórii nosili od starovekého Egypta cez renesančné dvory až po suffragetky, ktoré červeným rúžom provokatívne demonštrovali svoju nezávislosť.
Kabelka Alaïa Le Click Large nesie podpis dizajnérskeho domu, ktorý vždy oslavoval ženské telo. Jej tvorba sa však posúva ďalej – súčasný kreatívny riaditeľ Pieter Mulier sa pri nej nechal inšpirovať architektúrou. Konkrétne krivkami Guggenheimovho múzea v New Yorku – fluidná forma, ktorá spája módu s umeleckým priestorom. Kabelka sa tak stáva nositeľkou architektonického príbehu.
V knižnej sekcii wishlistu stojí Calvin Tomkins – legenda americkej kritiky umenia. Jeho „Lives of the Artists“ a monografia o Marcelovi Duchampovi sú základnými textami pre pochopenie moderného a postmoderného umenia. Tomkins písal pre The New Yorker a jeho schopnosť približovať umelcov ako príbehové postavy z neho spravila „literárneho kronikára umenia 20. storočia“.
Polished boots od Gucci z kolekcie Sabata De Sarna nesú odkaz novej éry značky. Kolekcia Ancora znamená „ešte raz, znovu“, návrat k podstate značky s čistou eleganciou. Kampaň fotila legendárna Nan Goldin a objavila sa v nej Debbie Harry zo skupiny Blondie – spojenie módneho domu s ikonami hudobnej a vizuálnej kultúry, ktoré podčiarkuje vzájomné prepojenie módnej estetiky a subkultúr.
Na záver stojí Phoebe Philo – návrhárka, ktorá vždy čerpala z umenia. Už počas pôsobenia v Céline spolupracovala s umelcami ako Dan Graham či Isa Genzken, a jej vlastná estetika je často čítaná ako minimalistická galéria prenesená do módy. V jej najnovšej značke sa odráža filozofia, že oblečenie je kurátorský výber – menej, ale intenzívnejšie. Philo, podobne ako súčasní umelci, skúma vzťah medzi telom, priestorom a objektom.
